Západno-východné zrkadlá a možnosť úniku v Spaľujúcej rivalite
Článok obsahuje spoilery prvej série Spaľujúcej rivality.
Keď som pred viac než desiatimi rokmi nastúpila na úvodný kurz do televíznych štúdií Jany Jedličkovej v rámci štúdia filmovej vedy, jednou z prvých vecí, ktoré som sa naučila, bol trópbury your gays. Jeho princíp spočíva v tom, že ak sa rozohrajú queer dejové línie, ich protagonisti a protagonistky sa včas bezpečne odstránia alebo zneškodnia, čím sa spoločenský poriadok navráti do rovnováhy. Hoci už v čase môjho štúdia sa tento tróp v seriáloch narušoval, šlo skôr o marginálne produkcie. Mainstreamovo úspešné seriály ako Sherlock ponúkali náznaky queer motívov, naplno ich však nerozvíjali. Šlo o zlatú éru queerbaitingu – naznačovania queer príťažlivosti medzi postavami bez jej explicitného rozvinutia. Dnes je pojem queerbaiting už prekonaný. Začal sa používať pri snahe odkrývať sexuálnu orientáciu známych hercov a herečiek, ktoré hrajú queer postavy alebo na verejnosti predvádzajú queer príťažlivosť. Toto odkrývanie neraz prerástlo do šikanovania a v jednom prípade do vynúteného coming outu.
Queer vzťahy, ak už sú naplno zobrazené, sú často krátkodobé, dysfunkčné alebo tragické. Netýka sa to len televízie, ale aj takzvanej prestige cinema, teda umelecky ambicióznejších filmov prekonávajúcich zažité rozprávačské vzorce. V roku 2013 prenikol do širšej kultúry artový film Život Adèle (La Vie d’Adèle) od tunisko-francúzskeho režiséra Abdellatifa Kechichea, ktorý sledoval vznik a rozpad vzťahu dvoch žien – „dievča milión“ očarila, využila a neskôr zahodila manipulatívna umelkyňa. Film, ktorý svojho času vyvolal kontroverziu pre údajné toxické pracovné podmienky pri natáčaní – herečky vraj priviedlo na pokraj zrútenia, priniesol emotívny príbeh o queer láske, ktorá však nakoniec bola hlboko deštruktívna. Ďalší autorský film druhej dekády 21. storočia, z ktorého sa stal širší fenomén, Daj mi tvoje meno (Call Me by Your Name, r. Luca Guadagnino, 2017), svoje queer postavy nepotrestal, ale ich tajný vzťah sa skončil ako síce formatívna, ale neudržateľná letná láska. V tomto zmysle inovatívnejšie pôsobí Carol (r. Todd Haynes, 2015), ktorej záver naznačuje nádej a odhodlanie čeliť životu v queer vzťahu v podmienkach 50. rokoch 20. storočia.
Kanadská séria Spaľujúca rivalita (Heated Rivalry), adaptácia knižnej série od Rachel Reid, ktorú na jeseň 2025 uviedli streamovacie platformy Crave a HBO, nadobudla nečakane mainstreamovú popularitu vďaka svojej citlivej reprezentácii queer lásky a erotiky, ako aj zobrazeniu dilem, ktorým čelia queer muži v heteronormatívnej kultúre elitného športu. Séria sleduje tajné milenecké schôdzky dvoch špičkových hokejistov ligy MLH (fiktívny variant NHL) naprieč jednou dekádou od začiatku ich profesionálnej kariéry až po leto, v ktorom sa utiahnu na chatu pri jazere, kde si priznajú, že ich vzťah prerástol rovinu tajných telesných pôžitkov, a začnú plánovať spoločný život. Toto rozuzlenie odďaľuje fakt, že obaja hrajú v atlantickej divízii MLH v tímoch s veľkou vzájomnou rivalitou a médiá ich portrétujú ako úhlavných nepriateľov. Ich verejne prezentované osobnosti aj súkromné povahy sú protikladné. Kanaďan Shane Hollander je úhľadný autista (v sérii nie je diagnostikovaný, ale takto ho označila autorka knižnej predlohy) a profesijne ho manažuje jeho japonská matka, ktorej záleží na reprezentácii chlapcov s ázijským pôvodom v hokeji. Ruský hráč Iľja Rozanov je vymetač večierkov a pozér. Obe osobnosti spája, že nevedia vyjadrovať svoje pocity a túto zručnosť na rozdiel od tých hokejových nebudujú. Shane sa pokúša rozšíriť svoju autisticky strohú výrazovú paletu len na poli hokeja, keď sa po zápase snaží napodobniť Iľju v urážaní súpera.
Zo šatne na chatu
Séria Spaľujúca rivalita spočiatku rozvíja dobre známy postup objavovania zakázaných pôžitkov. Prvé stretnutia hokejových súperov sprevádza hanba, napätie z možného odhalenia a tiež neudržateľnosť tohto štýlu intimity, keďže ho definuje nedôvera, súťaživosť a neochota zdieľať detaily svojich životov. Preto opakovane dochádza k výbuchom, komunikačnému kolapsu a odmlkám. Postupne sa však ukáže, že rozprávanie je nielenže schopné inovovať schémy, z ktorých čerpalo na začiatku, ale nakoniec vybuduje aj vzácne radostné aj katarzné finále.
Vo poslednej šiestej epizóde séria opúšťa rozprávačský priestor, ktorý si komfortne osvojila – sekvencie hokejových šatní, zápasov, večierkov, nocí v hoteloch, letných tréningov mimo sezóny a dvíhania víťazných pohárov. Shane a Iľja odchádzajú na chatu v kanadskej prírode. Nastupuje sledovanie (zrazu akosi obyčajných) queer ľudí mimo prostredia a rozvrhu ich superexkluzívnych kariér a prísne regulovaných identít vrcholového hokeja. Výrazne regulované, často toxické územie zastupuje hokejová šatňa, ktorá sa dá opísať ako kairotický priestor. Týmto pojmom odborníčka na rétoriku Margaret Price pomenúva menej oficiálny profesionálny priestor, ktorý má výrazný sociálny element a správne ho ovládať znamená spojiť „spontánnosť s vysokou mierou profesionálneho dosahu“. V prostredí šatne to znamená správne vtipkovať, hecovať spoluhráčov pred zápasom a neraz aj homofóbne nadávať. Tému kultúry hokejovej šatne umelecky spracovala slovenská umelkyňa a hokejová rozhodkyňa Eva Mária Moleková, ktorá tematizovala aj dizajnové nedostatky týchto priestorov, určených primárne pre vysokých mužov. V Spaľujúcej rivalite tento kairotický priestor dramaticky narúšajú protagonisti, ktorí si v okamihoch pred zápasmi proti sebe navzájom posielajú riskantné erotické správy.
Leto na chate konečne prináša možnosť budovať vzťah mimo tohto profesne vybičovaného priestoru. Protagonisti sa lepšie spoznávajú, učia sa hovoriť o emóciách, v čase nečakanej krízy sa zosúladia do partnerskej koregulácie (regulovaná osoba pomôže rozrušenej osobe upokojiť jej nervový systém), prejdú si coming outom pred Shanovými rodičmi, úspešne ho zvládnu a v poslednom zábere série sa pri oranžovom západe slnka autom vracajú na chatu. Je príznačné, že rozvinutie ich vzťahu mohlo nastať až tu, mimo rôznych typov dohľadu vrátane ich vlastných disciplinačných a „sebazáchovných“ impulzov.
Chata (cottage) sa od uvedenia šiestej epizódy v internetovej kultúre stala symbolom blaženého šťastia, pokoja či sabatikalu. Použila ho aj autorka literárnej predlohy Rachel Reid, keď zverejnila príspevok s nápisom „at the cottage“, v ktorom oznamuje, že si dáva pauzu od sociálnych médií, aby mohla dopísať ďalšiu knihu série. Okrem toho sa chata v kontexte súčasných politických kríz stala symbolom bezpečného priestoru a snového úniku od fašizujúcich vlád. Chata ako vyústenie celej prvej série, ktorá sa odohráva naprieč druhým desaťročím 21. storočia, tiež zastupuje nostalgiu po tejto dekáde. Nostalgia sa zároveň prelína s oslavou súčasného kultúrneho momentu, ktorý sa paradoxne vynára uprostred prebiehajúceho globálneho nárastu volebných úspechov krajnej pravice – na internete sa objavuje termín „woke 2.0“, vyjadrujúci začínajúcu éru nového starostu New Yorku, moslimského imigranta Zohrana Mamdaniho, mániu okolo Spaľujúcej rivality a úspech ďalších queer produkcií.
Hoci anglický originál cottage evokuje skôr skromný príbytok v prírode, v Spaľujúcej rivalite je chata rozľahlá a luxusná, zároveň minimalistická a neosobná, keďže protagonista Shane ju vníma skôr ako investíciu v rámci špekulácií so svojím bohatstvom. Až tak sa však nelíši od iných ubytovaní pôsobiacich ako Airbnb a hotelových apartmánov, v ktorých sa hokejisti tajne stretávajú naprieč sériou. Ich generický dizajn azda odráža habitus (vkusové pole) atlétov, zároveň môže jednoducho vychádzať z nižšej produkčnej hodnoty série, ktorá mala obmedzenejší prístup k podobným interiérom (na porovnanie, posledná séria Stranger Things mala doslova stonásobne vyšší rozpočet). To sérii pridáva charizmu nízkonákladovosti, stojacu v zaujímavom kontraste so závažnosťou posolstva a jej masového úspechu. Výroba série však zároveň nebola až taká lacná, ako sa o nej zovšeobecňujúco hovorí. Využil sa v nej prémiový typ kamery Panavision so širokouhlým anamorfným formátom, ktorý horizontálne stláča obraz a zaobľuje okraje záberu (tento efekt je dobre viditeľný najmä na rovných líniách pozdĺž okrajov obrazu – keď sa v sérii objavuje televízor, má zaokrúhlené bočné strany, rovnako ako steny a ďalšie prvky na okrajoch obrazu).
Snímanie deformuje prirodzenú perspektívu a dodáva príbehu dramatickú atmosféru v protiklade so sterilným blahobytom, v ktorom sa rozvíja a opakuje stret túžby a sebakontroly. Nielen hotely, ale aj príbytky, v ktorých hokejisti žijú dlhodobo, pôsobia ako (akurát o čosi väčšie) Airbnb objekty oplývajúce potemkinovským luxusom. Akoby vrcholoví atléti nemohli prejaviť individuálny výraz ani v úprave svojej domácnosti. Osobitosť je možná len v rovine „subjektivity“ kamery, špecifickou voľbou objektívu.
Chata, ktorá v sebe nemá nič domácke, odteraz v populárnej kultúre reprezentuje snový únik a rezistenciu voči podmienkam súčasnosti, ktorú ekonóm Janis Varoufakis opisuje ako prechod od kapitalizmu k technofeudializmu. Zároveň sa napája na predstavivosť o sabatikale a stave „off-grid“ ako len ďalšieho segmentu vycibreného životného štýlu v takzvanej spoločnosti kontroly, kde zanikli hranice medzi profesionálnym a domácim prostredím, medzi začiatkom a koncom pracovného výkonu. Podľa Gillesa Deleuza predošlá spoločnosť disciplíny tvarovala masu, zatiaľ čo nová spoločnosť kontroly tvaruje jedincov samostatne. Sabatikal zastupuje nielen oddych, ale špecificky kreatívny a pracovne obohacujúci oddych, ktorý má priniesť konkrétne pracovné výsledky umožnené sebaorganizáciou a rutinou. S tým súvisí o čosi starší internetový tróp cottage core, ktorý romantizuje vidiek ako protiklad modernity, ale v skutočnosti je jej prejavom.
Tróp cottage zo Spaľujúcej rivality sa zakladá na ešte o čosi špecifickejšom túžení: populárna fráza still at the cottage znamená paralýzu a zotavovanie sa zo zdrvujúco emotívneho zážitku zo série, ktorý vo svojej romantickej intenzite v skutočnom živote nemá obdobu. V tom pripomína psychologický efekt prvého filmu Avatar (r. James Cameron, 2009), keď boli zaznamenané melancholické stavy a ekodepresia z faktu, že skutočný svet neobsahuje krásu planéty Pandora ani kultúru jej obyvateľstva.
Prekonať roklinu
Začiatkom roka 2025 platforma Apple TV uviedla film Roklina (The Gorge, r. Scott Derrickson) s pomerne unikátnou premisou – romantický príbeh zasadený v opustenej sci-fi krajine nad temnou roklinou. Na každej strane rokliny sa týči jedna strážna veža, na východnej strane ruská a na západnej americká. Veže sú totožné a v každej z nich sídli jeden profesionálny ostreľovač, ktorý na nej pôsobí jeden rok. Východnú vežu, riadenú z Moskvy, stráži Litovčanka Drasa a západnú Američan Levi. Obaja trávia týždne a mesiace v osamelosti, akurát raz za čas strieľajú na neznáme bytosti, ktoré vyliezajú z rokliny. Drasa a Levi postupne spolu začnú komunikovať prostredníctvom ďalekohľadov a nápisov na papieroch. Takto si vybudujú citové puto, ktoré motivuje odhodlanie prekonať roklinu a stretnúť sa.
Spaľujúca rivalita načrtáva podobnú západno-východnú dualitu globálneho Severu, zastúpenú komplikovaným napätím medzi kanadským a ruským hokejistom. Tak ako v Spaľujúcej rivalite, aj v Rokline dominantný jazyk a kultúru zastupuje Západ, pričom Východ naznačuje tajomno a úzkosti studenej vojny. V oboch prípadoch romantické dvojice komunikujú po anglicky, ich východné „polovice“ so silným slovanským prízvukom (predstieraným – Drasu aj Iľju Rozanova hrajú Američanka a Američan). Jazykové prispôsobenie sa Západu je symptómom všeobecného pohľadu na túto dualitu – Rusko je cudzia, exotická a nepoznateľná krajina, pričom Severná Amerika je kultúrne (aj vojensky) neutrálny a zároveň dôverne známy región, plný nuáns a rozporov.
Roklina aj Spaľujúca rivalita sledujú romantický vzťah dvoch elitných profesionálov, ktorí síce pochádzajú z odlišných kultúr, ale vo svojich odvetviach sa radia k svetovej špičke (sniperstvo, hokej) a pôsobia na úrovni, ktorá presahuje jazykové a kultúrne odlišnosti. Napätie sa v týchto príbehoch buduje cez profesijné prekážky, ktoré existujú mimo kultúrnych rozdielov (roklina a všeobecne športová rivalita). Preto sa núka otázka, prečo je kontrast globálnych regiónov v týchto príbehoch potrebný. Jeho zaujímavosť však spočíva práve v tom, že narúša nemennú uniformnosť ich disciplín, ktoré definuje anonymita (sniperstvo) alebo globalizovanosť (hokej).
Z hľadiska tejto saturovanej západno-východnej duality dosahuje Spaľujúca rivalita väčšiu naratívnu motivovanosť a uspokojenie než Roklina, pričom aj šťastné naplnenie romantickej túžby tu pôsobí zaslúženejšie. Nejde len o seriálový formát. Spaľujúca rivalita je dôslednejšia vo vyťažení kultúrnej odlišnosti hlavných postáv. Shane aj Iľja sú na rovnakej úrovni atletickej excelencie a pôsobia ako kapitáni dvoch najúspešnejších MLH tímov, avšak zatiaľ čo Shane môže zarobené peniaze investovať do nehnuteľností, Iľja musí na diaľku živiť rodinu drogovo závislého brata v Rusku v podobe takzvanej kin tax (kultúrne daná povinnosť podporovať príbuzných). A kým pre Shana je coming out pred jeho rodinou mysliteľný, Iľjova rodina je rozvrátená na elementárnej úrovni a na coming out sa nedá ani pomyslieť. Ako ruský imigrant v USA má Iľja povinnosť byť zbehlý v dvoch kultúrach a jazykoch, teda má takzvanú dvojkultúrnu kompetenciu. Ovládanie jazyka a pravidiel inej než vlastnej kultúry sa pritom od ľudí z dominantnej kultúry neočakáva. Shane sa nenaučí rusky a nespozná zadúšajúce, aristokraticky pôsobiace prostredie, v ktorom sa Iľja pohybuje, keď žije v Rusku mimo sezóny MLH. Naopak, Iľja sa rozvíja v používaní angličtiny a detailne pozná odlišnosti hokejových komunít v rôznych amerických mestách. Rusko v takejto detailnej miere v sérii nevystupuje – z praktických rozprávačských, ale aj kultúrnych príčin. Štát tu plní skôr symbolickú rolu neurčitej opresívnej krajiny, a ak by bol stvárnený realistickejšie či detailnejšie, prinieslo by to mnoho problémov. Asi z dobrých dôvodov sa zimná olympiáda v Soči v roku 2014 v príbehu len tak mihne.
Na konci januára 2026 sa kanadský premiér Mark Carney stretol s časťou obsadenia a tvorivého tímu Spaľujúcej rivality v rámci galavečera, ktorý propagoval kanadský audiovizuálny priemysel. Sériu označil za „triumf v stále nebezpečnejšom, rozdelenom a netolerantnom svete“. Medzitým v Rusku k nej fanúšikovská komunita napriek anti-LGBT zákonom získava prístup pomocou VPN aplikácií a pirátskych stránok.
Séria Spaľujúca rivalita predstavuje nový pohyb vo vyjednávaní kultúrnej moci, keďže pred obrovským publikom reprezentuje queer vzťahy aj „východný pôvod“ v globálnom športe. V mediálnom priestore presýtenom geopolitickými krízami a neustálym konkurenčným bojom AI korporácií ani nebol čas analyzovať náhle normalizovanie queer lásky a účasť na fandome Spaľujúcej rivality v prostrediach a inštitúciách, akými sú hokejové podcasty, univerzity, múzeá aj samotné NHL. Hoci tento úspech nie je priamo preložiteľný do politík a presadzovania ľudských práv, je to dôležitý a nádejný dôkaz, že moc môže mať rôzne a nečakané formy a spôsoby svojho uplatnenia. Zvlášť v čase, keď globálny progres v právach queer ľudí čelí silnej protireakcii, (aj) túto formu moci veľmi potrebujeme.
Názov článku je inšpirovaný názvom básnickej zbierky Západo-východní zrcadla (Malvern, 2018) od Adama Borziča.
Jazyková redakcia: Alexandra Strelková
Prispejte na pomalé filmové písanie cez darujme.sk alebo vašimi 2 %. Ďakujeme!
Obrázky:
[1 – 5; 7] Spaľujúca rivalita (r. Jacob Tierney)
[6] Roklina (r. Scott Derrickson)
Článok obsahuje spoilery prvej série Spaľujúcej rivality.
Keď som pred viac než desiatimi rokmi nastúpila na úvodný kurz do televíznych štúdií Jany Jedličkovej v rámci štúdia filmovej vedy, jednou z prvých vecí, ktoré som sa naučila, bol trópbury your gays. Jeho princíp spočíva v tom, že ak sa rozohrajú queer dejové línie, ich protagonisti a protagonistky sa včas bezpečne odstránia alebo zneškodnia, čím sa spoločenský poriadok navráti do rovnováhy. Hoci už v čase môjho štúdia sa tento tróp v seriáloch narušoval, šlo skôr o marginálne produkcie. Mainstreamovo úspešné seriály ako Sherlock ponúkali náznaky queer motívov, naplno ich však nerozvíjali. Šlo o zlatú éru queerbaitingu – naznačovania queer príťažlivosti medzi postavami bez jej explicitného rozvinutia. Dnes je pojem queerbaiting už prekonaný. Začal sa používať pri snahe odkrývať sexuálnu orientáciu známych hercov a herečiek, ktoré hrajú queer postavy alebo na verejnosti predvádzajú queer príťažlivosť. Toto odkrývanie neraz prerástlo do šikanovania a v jednom prípade do vynúteného coming outu.
Queer vzťahy, ak už sú naplno zobrazené, sú často krátkodobé, dysfunkčné alebo tragické. Netýka sa to len televízie, ale aj takzvanej prestige cinema, teda umelecky ambicióznejších filmov prekonávajúcich zažité rozprávačské vzorce. V roku 2013 prenikol do širšej kultúry artový film Život Adèle (La Vie d’Adèle) od tunisko-francúzskeho režiséra Abdellatifa Kechichea, ktorý sledoval vznik a rozpad vzťahu dvoch žien – „dievča milión“ očarila, využila a neskôr zahodila manipulatívna umelkyňa. Film, ktorý svojho času vyvolal kontroverziu pre údajné toxické pracovné podmienky pri natáčaní – herečky vraj priviedlo na pokraj zrútenia, priniesol emotívny príbeh o queer láske, ktorá však nakoniec bola hlboko deštruktívna. Ďalší autorský film druhej dekády 21. storočia, z ktorého sa stal širší fenomén, Daj mi tvoje meno (Call Me by Your Name, r. Luca Guadagnino, 2017), svoje queer postavy nepotrestal, ale ich tajný vzťah sa skončil ako síce formatívna, ale neudržateľná letná láska. V tomto zmysle inovatívnejšie pôsobí Carol (r. Todd Haynes, 2015), ktorej záver naznačuje nádej a odhodlanie čeliť životu v queer vzťahu v podmienkach 50. rokoch 20. storočia.
Kanadská séria Spaľujúca rivalita (Heated Rivalry), adaptácia knižnej série od Rachel Reid, ktorú na jeseň 2025 uviedli streamovacie platformy Crave a HBO, nadobudla nečakane mainstreamovú popularitu vďaka svojej citlivej reprezentácii queer lásky a erotiky, ako aj zobrazeniu dilem, ktorým čelia queer muži v heteronormatívnej kultúre elitného športu. Séria sleduje tajné milenecké schôdzky dvoch špičkových hokejistov ligy MLH (fiktívny variant NHL) naprieč jednou dekádou od začiatku ich profesionálnej kariéry až po leto, v ktorom sa utiahnu na chatu pri jazere, kde si priznajú, že ich vzťah prerástol rovinu tajných telesných pôžitkov, a začnú plánovať spoločný život. Toto rozuzlenie odďaľuje fakt, že obaja hrajú v atlantickej divízii MLH v tímoch s veľkou vzájomnou rivalitou a médiá ich portrétujú ako úhlavných nepriateľov. Ich verejne prezentované osobnosti aj súkromné povahy sú protikladné. Kanaďan Shane Hollander je úhľadný autista (v sérii nie je diagnostikovaný, ale takto ho označila autorka knižnej predlohy) a profesijne ho manažuje jeho japonská matka, ktorej záleží na reprezentácii chlapcov s ázijským pôvodom v hokeji. Ruský hráč Iľja Rozanov je vymetač večierkov a pozér. Obe osobnosti spája, že nevedia vyjadrovať svoje pocity a túto zručnosť na rozdiel od tých hokejových nebudujú. Shane sa pokúša rozšíriť svoju autisticky strohú výrazovú paletu len na poli hokeja, keď sa po zápase snaží napodobniť Iľju v urážaní súpera.
