Záber z filmu Agent of Happiness: traja muži v budhistickom oblečení sedia na schodoch pred budovou

5to9: Bremeno osobnej angažovanosti. „Neviditeľná“ emocionálna práca v dokumentárnej tvorbe

Režisérky a režiséri príbeh nielen rozprávajú, ale zároveň doň vkladajú vlastné emócie, životné skúsenosti, traumy, ako aj svoje etické a psychologické hranice. Neraz nakrúcajú v nebezpečných situáciách alebo pracujú s ľuďmi, ktorí žijú v náročných podmienkach a nesú ťažké životné bremená. Empatické a citlivé autorstvo sa však týchto bremien často nevie zbaviť ani po skončení nakrúcania. Neviditeľná emocionálna práca – často nevyslovená a nepovšimnutá – postupne vyčerpáva tvorivú energiu, a to v prostredí, ktoré už samo osebe charakterizuje finančná, politická i existenčná neistota.

Eva Victor: „Sorry, bejby“

Andrea Bandiková

Esej

Minulý rok vyvolal na festivale Sundance ohlasy nenápadný autorský debut Sorry, Baby, pod ktorým je podpísanx Eva Victor. Film je pozoruhodný v tom, akej téme sa venuje a akým spôsobom sa mu darí vytvárať pocit bezpečia. V štyroch kapitolách mapuje zhruba päť rokov v živote hlavnej postavy Agnes, ktorú hrá samotnx Eva Victor. Jeho pevným pilierom je jej priateľstvo so spolužiačkou Lydie. Práve ústredný motív priateľstva a bezprostredné dialógy Agnes a Lydie vytvárajú bezpečný priestor na spracovanie Agnesinej skúsenosti, a to aj pre diváctvo, ktoré film sleduje.

5to9: Prehodnotenie odolnosti vo filmovom prostredí

Alica Cvečková

5to9, Reportáž

V októbri 2025 sa uskutočnil druhý ročník podujatia Safe & Sound Film Days. Súčasťou programu bol workshop s názvom Rethinking Resilience: from surviving to thriving on set (Prehodnotenie odolnosti: od prežívania k prosperovaniu na pľaci). Odolnosť tu nebola chápaná ako schopnosť vydržať čokoľvek, ale skôr ako vedomé nastavovanie hraníc, pracovných podmienok a vzťahov na pľaci tak, aby tvorivý proces nebol zdrojom permanentného stresu a vyčerpania.

5to9: Ono to vždy nějak dopadne alebo Inedits 2025

Peter Zákuťanský

5to9, Reportáž

V článku Privátne spomienky na privátne archívy. Zápisky, ktoré som si nepísal som pred rokom zachytil aj to, za akých náhodných okolností som sa stal členom Inedits: Amateur Films / Memory of Europe. Táto asociácia združuje inštitúcie a ľudí, ktorí sa profesionálne venujú amatérskemu a rodinnému filmu, a každý rok organizuje stretnutie spojené s konferenciou. Minulý rok sa konalo vo švajčiarskom Berne.

Západno-východné zrkadlá a možnosť úniku v Spaľujúcej rivalite

Dominika Moravčíková

Esej

Kanadská séria Spaľujúca rivalita (Heated Rivalry), adaptácia knižnej série od Rachel Reid, ktorú na jeseň 2025 uviedli streamovacie platformy Crave a HBO, nadobudla nečakane mainstreamovú popularitu vďaka svojej citlivej reprezentácii queer lásky a erotiky, ako aj zobrazeniu dilem, ktorým čelia queer muži v heteronormatívnej kultúre elitného športu. Séria sleduje tajné milenecké schôdzky dvoch špičkových hokejistov ligy MLH (fiktívny variant NHL) naprieč jednou dekádou od začiatku ich profesionálnej kariéry až po leto, v ktorom sa utiahnu na chatu pri jazere, kde si priznajú, že ich vzťah prerástol rovinu tajných telesných pôžitkov, a začnú plánovať spoločný život. Toto rozuzlenie odďaľuje fakt, že obaja hrajú v atlantickej divízii MLH v tímoch s veľkou vzájomnou rivalitou a médiá ich portrétujú ako úhlavných nepriateľov.

Dry Leaf: kinetika kompresie

Tereza Dodoková

Esej

Dry leaf (alebo folha seca) je futbalový termín, ktorý pomenúva prudkú strelu s nepredvídateľným smerom - imituje padajúci list. Nie je teda nutne o sile, ale o technike a neviditeľných silách vzduchu. Hneď v expozícií filmu hľadíme na impresie mesta, spiace túlavé psy, sochu futbalového hráča či doslova suché lístie v sprievode avantgardnej hudby gruzínskeho skladateľa Giorgiho Koberidzeho. Spočiatku vnímam iba farby, teplé svetlo, sugestívnu hudobnú kompozíciu a komprimovaný obraz. Každý filmový záber je takmer maľba, v ktorej sa pod pixelmi objavujú ďalšie a ďalšie náhodné kinetické zoskupenia tvarov a farieb.

Autofikce bez návratu: Sex a nostalgie v Love Me Tender

Anna Bureš

Analýza

Román Love Me Tender francouzské spisovatelky Constance Debré vyšel ve Francii v roce 2020 jako druhá část autofikční trilogie, kterou dále tvoří romány Play Boy (2018) a Nom (2022). Všechny tři knihy sledují vypravěčku jménem Clémence, spisovatelku a bývalou právničku, která po čtyřicítce radikálně přerušuje vazby ke svému buržoaznímu původu, profesní identitě i rodinnému životu. Love Me Tender se soustředí na období po tomto zlomu a tematizuje důsledky dobrovolného odříkání, především ztrátu kontaktu se synem, která strukturuje vyprávění v podobě fragmentárních úvah, tělesných zkušeností a každodenních rituálů. Román se stal předlohou stejnojmenného filmu režisérky Anny Cazenave Cambet, uvedeného v roce 2025 na festivalu v Cannes v sekci Un Certain Regard.