PONTÓN

Umelá inteligencia a sci-fi mýtotvorba

Titulky v médiách o vzbure inteligentných robotov či o umelej inteligencii (AI), ktorá nadobudne vedomie a ovládne ľudstvo, sa za posledných pár rokov stali pomerne bežnou záležitosťou. Tento jav a spolu s ním aj panika a obavy z potenciálu inteligentných technológií sa výrazne zintenzívnili vydaním verejne dostupných generatívnych jazykových modelov, ako je ChatGPT, na jeseň 2022. Ak sa však lepšie pozrieme na tieto diskusie, je očividné, že mnohé z nich sa nápadne podobajú na scenáre známych sci-fi príbehov. Je teda na mieste položiť si otázku, do akej miery tieto alarmujúce správy vychádzajú z reálnych skúseností s AI či z jej technických parametrov a do akej miery sú to len ozveny populárnych médií? Aké pozadie má diskurz o ničivej umelej existencii, kto ho popularizuje a prečo?
Záber z filmu Homár

Rodinné štruktúry v Lanthimosových filmoch

Režisér Yorgos Lanthimos je kritikou dlhodobo uznávaný pre výraznú, sterilnú estetiku. Chladnými priestormi a rezervovanými postavami vytvára znepokojivú, „divnú“ atmosféru vybudovanú na motíve rozvrátených rodinných vzťahov a na prostrediach riadiacich sa dystopickými zákonmi. Toxicita vzťahov spočíva v bázni postáv, ktorá ovplyvňuje ich konanie a núti ich k extrémnym činom. Naša vzťahová skúsenosť je podrobená skúške v trýznivej verzii Lanthimosovho sveta a možno najdesivejším na jeho filmoch je fakt, že táto nadobudnutá skúsenosť je prenositeľná do reality.
Prezentácia Emerging Producers počas Berlinale 2024: na pódiu stojí asi dvadsiatka ľudí, pred nimi je publikum

Emerging Producers: Stratégia empatie

V dobe, keď sa čoraz viac hovorí a píše o duševnom zdraví vo filmovom priemysle, bolo veľmi dôležité zakúsiť tento typ kolektívnosti a vzájomne uchopiť výzvy aj frustrácie, ktorým čelíme. Workshop mi pomohol lepšie pochopiť, aké dôležité je vytvárať si v producenstve hranice tak, aby sme mohli v práci, ktorá často zasahuje do všetkých úrovní našich životov, pokračovať a chcieť v nej byť nielen dobrí, stále lepší a výkonnejší, ale aj vnútorne spokojní a intelektuálne stimulovaní.
Budova DIOD v Jihlave v noci

Zvuková reportáž z 28. ročníka MFDF Ji.hlava: O odchádzaní z kinosál

Prvá desaťdňová Ji.hlava v znamení občasných náporov na kapacity kinosál, kamarátskych stretnutí rozložených do rôznorodých turnusov a chýbajúcej vôle rozprávať sa. Experimenty v najhlučnejšej sále, kde duní podlaha a praskajú svetlá. Leitmotív: odchádzanie z kina – kedy a ako je to v poriadku, ak vôbec.
Záber z filmu Sauna: ľudia a psy na dvore medzi bytovkami

Zahradnické vidle píchnu si do zadku. Jak vnímat lidskou roli ve veřejném prostoru?

Dokumentární a studentská tvorba pravidelně tematizuje konkrétní formy společenské nespokojenosti a jednou z nejpalčivějších je ztráta práva na veřejný prostor. S tou se pojí nejen krize bydlení, ale také vnímání veřejného prostoru jako lidské výsady. Odrazilo se to nejen ve studentských experimentálních projektech, ale také v soutěžním výběru sekce Česká radost na letošním ročníku Mezinárodního festivalu dokumentárních filmů Ji.hlava. Jak debatu o exkluzivitě a kontinuálním vyvlastňování veřejného prostoru reflektuje vizuální kultura? Komu vlastně patří? A máme vůbec právo vzít si ho zpět?
Záber z filmu Fire of Wind: dve ruka sa vzpínajú k oblohe

Pozerám filmy, zatiaľ čo horí svet

Ako duch bez pamäti a ukotvenia v prítomnosti sa často (ne)vyskytujem ani tu, ani tam. Takmer odjakživa som mala pocit, že sa nenachádzam v priestore. Film a ploché plátno podobné disociatívnemu vnímaniu mi tak poskytujú predĺženie reality a akési bezpečie. Zahltená cudzím prostredím, ľuďmi, zvukmi, obarená a možno trochu chránená derealizačným plížením som so svojím telom vedľa seba, alebo aj niekoľko krokov vzad, navštívila filmový festival Locarno.
Záber z filmu Vtáčnik: dve ženy v prírodnom prostredí, jedna sa pozerá cez ďalekohľad, druhá jej niečo ukazuje v diaľke

Keď sa na Vtáčnik pozerá kritický geograf

Film priamo odkazuje na mnohé z konkrétnych problémov postsocialistického urbanizmu vrátane privatizácie a privatizmu, nepreniknuteľných brán a plotov, absencie komunity a spoločenstva v nových obytných súboroch, nedostatku verejného priestoru, slabého plánovania a nedostatočnej regulácie, kľúčovej úlohy súkromného sektora a kapitálu pri premene mesta, sociálnych a triednych rozdielov pri vnímaní hodnoty miesta i schopnosti vlastné vízie presadiť.
1 2 3 5
Viac článkov
ISSN: 2989-3739
FacebookInstagram
© 2025 Inštitút Pontón
crossarrow-up