Najlepšie príbehy lásky sa neodohrávajú v LA

Slovenská filmová produkcia dlhodobo zaostáva v tvorbe celovečerných filmov, v ktorých by bol určujúcim motívom romantický vzťah. Raz za čas sa síce objaví romantická komédia s predvídateľným a repetitívnym dejom, no v rámci kvalitnej autorskej tvorby romantické motívy potláča skôr sociálny rozmer príbehov. Debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník (2026) je preto v slovenskom kontexte výnimočným prírastkom, no právom získava ohlasy aj na svetovej úrovni: stal sa víťazom súťaže Proxima na 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary.

Posadnutosť: Incel horor o patriarchálnej predstave lásky

Alica Cvečková

Analýza

Incel horor Posadnutosť (Obsession, 2025, r. Curry Barker) analyzuje Alica Cvečková, pričom sa zameriava najmä na to, ako sa film vysporiadava s patriarchálnymi štruktúrami romantickej lásky.

The Figure at the End of the World: Revisiting Jean Epstein

Christopher Small

Analýza

Major as he was, Epstein’s output was fragmentary, and his films can prove stubbornly unassimilable for the modern viewer, as packed with visual and aural invention as weighed down with creaking anachronisms. “There are no stories, there are only situations,” he famously claimed, spending a lifetime searching for the piercingly real in the tritest of melodramatic plots and the dreamily fantastical in the blurriest vision of a human face in hyperrealist close-up. For all the insights of his theories about cinema, Jean Epstein was also a working director who had to compromise to get films made, directing serials and orientalist crime capers throughout the 1920s in parallel to his more famous and—ostensibly—more characteristic works.

Postava na konci sveta alebo Návrat k Jeanovi Epsteinovi

Christopher Small

Analýza

Už v skoršom období svojej kariéry hľadal Jean Epstein chvíľky dokonalosti mimo času a priestoru v akomkoľvek spracovávanom žánri, či už išlo o viktoriánsku melodrámu, námornícku epopeju alebo barokový horor. Na rozdiel od iných filmárov a filmárok sa nesústreďoval na konkrétne účinky na publikum – vyvolávanie hrôzy, úzkosti či romantickej túžby –, ale na udržanie určitej nálady.

Psychodeflácia Benátskeho bienále

Ema Čabová

Kritika

Každé dva roky sa významná časť medzinárodného umeleckého sveta zíde v Benátkach pri príležitosti bienále umenia, najstaršej udalosti tohto typu. Od svojho založenia bolo Benátske bienále veľkoformátovou prehliadkou súčasného umenia, no zároveň odjakživa predstavovalo aj krehký diplomatický priestor, inherentne pretkaný rôznymi politickými a mocenskými dynamikami. Problematickosť formátu národných pavilónov a celej štruktúry tohto bienále je faktom, s ktorým sa umelectvo a kurátorstvo jednotlivých pavilónov viac či menej zámerne vyrovnáva a artikuluje ho. Zo silnejúcich dlhoročných diskusií o reprezentácii a dekoloniálnom úsilí je viac ako jasné, že aktuálny model je nezlučiteľný so smerovaním súčasného umenia.

5to9: Programový riaditeľ Jakub Spevák o Fest Anči: Témami zvýrazňujeme piliere nášho rozmýšľania

Andrea Bandiková, Jakub Spevák

5to9, Rozhovor

Fest Anča sa za 19 rokov rozrástla na festival, ktorý je okrem prehliadky animácie aj miestom stretnutí animátorskej komunity zo Slovenska a zahraničia. Študentstvo z európskych škôl prezentuje svoje projekty na Študentskom fóre. Sprievodné aktivity priťahujú publikum na koncerty, diskusie, výstavy a program pre rodiny s deťmi. V tomto roku prvýkrát uvedie sekciu filmov vo virtuálnej realite. Jedno ráno som sa na Zoome stihla porozprávať s jej programovým riaditeľom Jakubom Spevákom o tom, čo vlastne znamená tvoriť program, aké výzvy mu do práce prináša umelá inteligencia, ako skladá filmové pásmo, aj o situáciách, keď je jeho práca neplatená.

Záber z filmu Easy Lessons: ženská tvár v detaile, pri hlave má ruku pomaľovanú bielou farbou

5to9: Bremeno osobnej angažovanosti. Nastavovanie rámcov

Asia Dér

5to9, Analýza

Počas mojich rozhovorov s maďarskými dokumentaristkami a dokumentaristami sa opakovane objavovala téma nedostatku etických, profesionálnych a psychologických rámcov v dokumentárnej tvorbe. Chýbajú jasne definované hranice medzi režisérstvom a postavami, medzi autorstvom a realitou, medzi človekom a životným príbehom, ktorý sa stáva materiálom pre film. Viacero zúčastnených spomínalo, že približne v čase premiéry sa ich vzťah s postavami zhoršil natoľko, že uvedenie filmu nevnímali ako oslavu, ale skôr ako obdobie plné úzkosti.