Nové stretnutia s národnou realitou: reportáž z Taiwanského medzinárodného dokumentárneho festivalu

Taiwanský medzinárodný dokumentárny festival (TIDF) je jednou z najdôležitejších platforiem pre autorský dokumentárny film v Ázii. Festival bol založený v roku 1998 a je bienálny, čo je len jedna z charakteristík, ktorou sa TIDF odlišuje od väčšiny festivalového sveta. Snaha o vymedzenie sa voči mainstreamu je v jeho jadre, festival sa otvorene hlási k podpore inovatívnych filmových foriem a k redefinícii tej dokumentárnej. Túto snahu vyjadruje aj nemenný festivalový slogan Re-encounter Reality (Znovu sa stretnúť s realitou) konotujúci sizyfovské, nikdy sa nekončiace aktívne úsilie o revidovanie nášho prístupu k realite – minulej, súčasnej i budúcej.

Bieli, ale nie tak celkom

Kristína Žilinčárová

Kritika

Dokument režisérky Apoleny Rychlíkovej nadväzuje na staršiu spoluprácu s Uhlovou, film Hranice práce (2017) o pracovných podmienkach v zamestnaniach, ktoré sú náročné, finančne a spoločensky zle hodnotené, ale pre chod spoločnosti nevyhnutné. Uhlovej reportérsky projekt sa okrem filmov materializoval aj do knižne vydaných denníkov Hrdinové kapitalistické práce a Hrdinové kapitalistické práce v Západní Evropě. Výpovede v dvoch rôznych médiách fungujú autonómne aj komplementárne.

Práce je identitární záležitost, která reálně ničí vaše rodinné vztahy, když je [exploatačně] nastavená

Barbora Nemčeková

Rozhovor

Čím dál tím víc lidí si uvědomuje, že pokud máme znovu budovat nějakou soudržnou Evropu, socioekonomické otázky budou prostě muset hrát mnohem větší prim, než tomu bylo doposud. Symbolika Západu jako takového se vyčerpala a narazila na limity reálných zkušeností. Jak se říká, odvrácenou stranou globalismu nebo globalizace je pracovní právo, kdy západní země a západní firmy mnohdy nejsou schopny dodržovat podmínky, které si samy vymyslely pro fungování pracovního trhu.

ruїns collective: na čo sa nemožno rozpamätať, je odsúdené na kompulzívne opakovanie

Marie Topolová, Klára Žantová

Rozhovor

Teta Tsybulnyk a Elias Parvulesco sa dlhodobo zameriavajú na ukrajinský národnooslobodzovací boj a vytvorili spolu viaceré videá. Vo filmoch ako dendro dreams (2018), zong (2019) a Salty Oscillations (Slané oscilácie, 2021) sa toto zameranie prepája so záujmom o mimoľudské činitele a medzidruhové vzťahy. Vo filme Salty Oscillations skúmajú kolektívnu mytológiu krajiny Soledaru, mesta známeho svojimi soľnými baňami, ktoré začiatkom roka 2014 ovládli separatisti s podporou Ruska, neskôr ho oslobodili ukrajinské sily a potom ho ruská armáda počas úplnej invázie nadobro zničila.

ruins collective: what cannot be remembered is doomed to repeat itself

Klára Žantová, Marie Topolová

Rozhovor

Teta Tsybulnyk (1987) is an artist, filmmaker, and psychoanalyst with academic background in sociology, social anthropology, and clinical psychology. Her research spans from the non-human gaze on nature to semiotics of the unconscious and dreams. Elias Parvulesco (1985) is an artist, curator, and film archivist. He was a film history scholar and programmer at the Oleksandr Dovzhenko National Centre in Kyiv. Together with Oleg Isakov, they founded ruїns collective, Kyiv-based film and art group that aims to reflect on the complex world of today and develop appropriate ethical paradigms.

Záber z animovaného filmu Ahoj leto: rodina na pláži

Martin Smatana a Veronika Zacharová: Nájsť si správny pracovný režim je práca sama osebe

Ema Nemčovičová

Rozhovor

Smatana a Zacharová spolu režírovali film Ahoj leto (2024) o typickej rodine zo strednej Európy, ktorá vycestuje na vysnívanú dovolenku, no nič nejde podľa predstáv. Každému z rodiny na dovolenkovej destinácii niečo prekáža. Aby si spoločný čas užili, musia sa nad svoj hnev povzniesť a zabudnúť na malichernosti. Film Ahoj leto získal špeciálne uznanie v rámci Slovenskej súťaže krátkych filmov na Medzinárodnom festivale animácie Fest Anča a takisto Cenu mladého publika na festivale v Annecy.

Óda na minimalizmus pre strednú triedu: prečo nás (ne)dojímajú Wendersove Dokonalé dni

Katarína Pirháčová

Kritika

Pre svoju vizuálnu sterilitu, príznačnú pre privilegované vrstvy obyvateľstva, nemajú Dokonalé dni nič spoločné so skutočnou manuálne pracujúcou triedou. Hirajama napokon disponuje rodinným aj majetkovým zázemím a pre tento štýl života sa sám rozhodol. Wenders vôbec nemá na zreteli pracujúcu triedu, iba využíva imperatív jednoduchosti a skromnosti, aby prehovoril k tej strednej. Protagonista, ktorý odmieta blahobyt výmenou za asketické duchovno, sa má stať jej vzorom a potvrdením tézy, že sa nemožno dožadovať oboch (istého komfortu a naplneného života) zároveň.