Už se neskrývám: s Rebeccou Salvadori o vizuálním mapování hudebních scén

Salvadori v rozhovoru hovoří o výhodách realizace projektů na zakázku (commissions). Zamýšlí se také nad svým stále se vyvíjejícím filmem Messengers (2022–), vztahy s filmovými mediálními strukturami a důležitostí transparentnosti při práci na konkrétních hudebních scénách a prostředích.Rebecca Salvadori a umělci Saint Abdullah a Eomac představili svůj nejnovější film A Forbidden Distance (2024) v září na pražském Lunchmeat Festivalu. Slovenská premiéra proběhne na festivalu Next v Bratislavě 28. listopadu.

No more hiding: Rebecca Salvadori talks visual mapping of the music scenes

Timon Láska

Rozhovor

Working with visual archives can be one way of working with video materials; creating them is another. While London-based Italo-Australian filmmaker and video artist Rebecca Salvadori does both, her ongoing work seems to capture and create unique, specific audio-visual cultural heritage of experimental, electronic, and club scenes in different cities. Rebecca Salvadori, Saint Abdullah, and Eomac will also present A Forbidden Distance at the Next Festival in Bratislava on November 28.

Záber z filmu Invocation: dve ruky vyvstávajú z čierneho priestoru, "tancujú"

Záhrebský dotyk s experimentálnym filmom. Festival 25 FPS

Tomáš Hudák

Reportáž

Takmer celý sa odohráva na jednom mieste, trochu odsadenom od ulice, a tam sa motajú všetci. So štábom, porotou, hosťovstvom i bežným publikom neustále chodíme okolo seba, vidíme sa na premietaniach, vysedávame v kaviarni kina alebo postávame pred sálou. Aj napriek tomu, že som na festivale nikoho osobne nepoznal, čo som si veľmi užíval, a ani nespoznal, rýchlo som začal rozpoznávať opakujúce sa tváre a cítiť istú súdržnosť alebo spriaznenosť s anonymným davom.

Záber z filmu Neplatené voľno: štyri postavy ležia na tráve v akomsi skleníku, zdanlivo spia

5to9: Čo prichádza po kríze. Neplatené voľno

Paula Ďurinová

5to9, Esej

Film Neplatené voľno vychádza z (aj mojej osobnej) skúsenosti s vyhorením, vedela som však, že nechcem zobrazovať konkrétnu krízu, ale zaujíma ma to, čo prichádza po nej. Aký priestor nám otvára alebo, naopak, v dôsledku života v neskorom kapitalizme neposkytuje.

Ana Mendieta: filmy, siluety a telá

Tereza Dodoková

Esej

Môj záujem o umenie Any Mendiety vyvolala nenápadná fotografia. Silueta z pivonkových lupeňov na ružovej látke nesúca sa riekou. Bol to zrnitý a nedokonalý obraz repliky tela, ktoré krátko po zaznamenaní zaniklo.

záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja: mladý muž na motorke, zozadu sa ho drží žena

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna hladová dolina

Zuzana Goleinová

Kritika

Katarína Gramatová neestetizuje vypočítavo. Svoje látky má naštudované, s nehercami je kamoška a prostredie Utekáča, v ktorom sa odohrávajú jej filmy – krátky Dom strom (2024) a celovečerný Hore je nebo, v doline som ja (2024), dôkladne spoznala. Dva príbehy o dospievajúcich chlapcoch vychádzajú z reality, o to horšie je vedomie, že aj keď sa filmy skončia, ich hlavní hrdinovia v doline ostanú.

5to9: Práca s pohyblivým cieľom. Debutové filmy v medzipriestore

Barbara Vojtašáková

5to9, Esej

Tvorivá sloboda, možnosť otvárať neviditeľné či osobné témy, neustály rozvoj a priestor na sebarealizáciu – to všetko môže patriť k benefitom práce v kultúre a umení. Spomínané radosti sa však často rozplývajú v existenčnej neistote a v dlhoročnom čakaní na grantovú podporu. Zvoliť si umeleckú profesiu s ochotou obetovať jej istoty a voľný čas je efektívnou stratégiou ako ako vyhorieť a stratiť motiváciu.