PONTÓN

Daniela Hanusová

Daniela Hanusová absolvovala filmové štúdiá na FF UK v Prahe, v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium v programe genderové štúdiá na FHS UK. Pôsobí ako projektová manažérka platformy DAFilms.com a výkonná riaditeľka festivalu filmov vo virtuálnej realite ART∗VR.

5to9: Filmový festival ako dovolenková destinácia

Tento rok som znova nebola na dovolenke. Teda na takej, akú si väčšinou pod slovom dovolenka predstavíme: na pláži, v zahraničnej metropole, v prírode, s primárnym cieľom byť v cudzom prostredí, nič nerobiť či v záujme zachovania zdravého odstupu od práce zregenerovať ducha. Bola som však na 12 filmových festivaloch. Všetky z nich by som moderným jazykom mohla označiť za „workations“: na väčšinu som si z práce vzala čiastočné voľno, na všetkýchsom do nejakej miery pracovala. Z ľavicovej pozície ma to vyrušuje – dobrovoľne si tým predsa stieram hranicu medzi prácou a oddychom. Využívam, že mi práca živnostníčky v kultúre umožňuje voľnosť, ale neromantizujem tým zároveň vlastnú neistotu? Neupozaďujem svoje zdravie len kvôli tomu, aby som si zvyšovala profesijne uplatniteľný sociálny kapitál? A prečo to teda odmietam zmeniť, aj keby som teoreticky mohla namiesto troch pracovných festivalov odísť na týždeň bez notebooku na Tenerife?

Čo sme nestihli napísať v roku 2025

Keď sme približne pred troma rokmi vymýšľali koncept Pontónu, nazvali sme ho pomalým filmovým magazínom. Chceli sme, aby autorstvo malo na reflexiu a tvorbu textov čas, aby čitateľstvo nebolo textami zahltené a mohlo sa k nim v pokoji aj vrátiť. Chceli sme sa prestať ponáhľať. Vedeli sme, že naše kapacity sú obmedzené, že nebudeme mať silu urobiť všetko, čo by sme chceli. Rozhodli sme sa to prijať a spomaliť namiesto toho, aby sme sa strhali. Prioritou pre nás bolo a je, aby nám Pontón robil radosť, nie aby bol najväčším magazínom. Na záver roka sme sa rozhodli pozrieť sa na to, čo sme za uplynulých 12 mesiacov nestihli – na texty, ktoré sme nenapísali, aj keď nás to možno mrzí. Robíme tak aj preto, aby sme si pripomenuli, že to je v poriadku.
Postava v skafandri leží na zemi

Nové stretnutia s národnou realitou: reportáž z Taiwanského medzinárodného dokumentárneho festivalu

Taiwanský medzinárodný dokumentárny festival (TIDF) je jednou z najdôležitejších platforiem pre autorský dokumentárny film v Ázii. Festival bol založený v roku 1998 a je bienálny, čo je len jedna z charakteristík, ktorou sa TIDF odlišuje od väčšiny festivalového sveta. Snaha o vymedzenie sa voči mainstreamu je v jeho jadre, festival sa otvorene hlási k podpore inovatívnych filmových foriem a k redefinícii tej dokumentárnej. Túto snahu vyjadruje aj nemenný festivalový slogan Re-encounter Reality (Znovu sa stretnúť s realitou) konotujúci sizyfovské, nikdy sa nekončiace aktívne úsilie o revidovanie nášho prístupu k realite – minulej, súčasnej i budúcej.

Virtuálna realita medzi atrakciou a umením: reportáž z Venice Immersive MFF v Benátkach

Mierim na Lazzaretto Vecchio (v preklade Starý lazaret), malý ostrovček, ktorý v stredoveku slúžil na izoláciu ľudí s morom či leprou. Zdá sa mi to vtipné: toto najstaršie karanténne zariadenie na svete slúži počas filmového festivalu ako výstavný priestor pre sekciu Venice Immersive, zahŕňajúcu projekty rozšírenej reality. Je potrebné nás izolovať? Ohrozujeme klasickú kinematografiu?
ISSN: 2989-3739
FacebookInstagram
© 2026 Inštitút Pontón
crossarrow-up