PONTÓN

Christopher Small

Christopher Small je spolueditorom a vydavateľom časopisu Outskirts Film Magazine, ktorý každoročne vychádza v tlačenej podobe a venuje sa kinematografii minulosti a súčasnosti. Žije v Prahe, ale celoročne pracuje pre filmový festival v Locarne, kde má na starosti texty a publikácie vrátane festivalového denníka Pardo a vedie aj Critics Academy. Pracoval ako programový dramaturg filmových festivalov, online platforiem a múzeí po celom svete.

The Figure at the End of the World: Revisiting Jean Epstein


Major as he was, Epstein’s output was fragmentary, and his films can prove stubbornly unassimilable for the modern viewer, as packed with visual and aural invention as weighed down with creaking anachronisms. “There are no stories, there are only situations,” he famously claimed, spending a lifetime searching for the piercingly real in the tritest of melodramatic plots and the dreamily fantastical in the blurriest vision of a human face in hyperrealist close-up. For all the insights of his theories about cinema, Jean Epstein was also a working director who had to compromise to get films made, directing serials and orientalist crime capers throughout the 1920s in parallel to his more famous and—ostensibly—more characteristic works. 

Postava na konci sveta alebo Návrat k Jeanovi Epsteinovi


Už v skoršom období svojej kariéry hľadal Jean Epstein chvíľky dokonalosti mimo času a priestoru v akomkoľvek spracovávanom žánri, či už išlo o viktoriánsku melodrámu, námornícku epopeju alebo barokový horor. Na rozdiel od iných filmárov a filmárok sa nesústreďoval na konkrétne účinky na publikum – vyvolávanie hrôzy, úzkosti či romantickej túžby –, ale na udržanie určitej nálady.

5to9: Čo sme nestihli napísať v roku 2025

,
Keď sme približne pred troma rokmi vymýšľali koncept Pontónu, nazvali sme ho pomalým filmovým magazínom. Chceli sme, aby autorstvo malo na reflexiu a tvorbu textov čas, aby čitateľstvo nebolo textami zahltené a mohlo sa k nim v pokoji aj vrátiť. Chceli sme sa prestať ponáhľať. Vedeli sme, že naše kapacity sú obmedzené, že nebudeme mať silu urobiť všetko, čo by sme chceli. Rozhodli sme sa to prijať a spomaliť namiesto toho, aby sme sa strhali. Prioritou pre nás bolo a je, aby nám Pontón robil radosť, nie aby bol najväčším magazínom. Na záver roka sme sa rozhodli pozrieť sa na to, čo sme za uplynulých 12 mesiacov nestihli – na texty, ktoré sme nenapísali, aj keď nás to možno mrzí. Robíme tak aj preto, aby sme si pripomenuli, že to je v poriadku.
Záber z filmu A Woman’s Torment režisérky Roberty Findlay: žena sedí na posteli, muž leží

Ktokoľvek okrem jej manžela: nový pohľad na Robertu Findlay


V rokoch 1966 až 1989 bola Roberta Findlay režisérkou, scenáristkou, producentkou, kameramankou, strihačkou a príležitostne aj herečkou vo veľkom množstve exploatačných, hororových a pornografických filmov, často pod rôznymi pseudonymami alebo v produkčných kontextoch, kde bola povaha jej práce nejasná (a následne zahmlievaná aj jej vlastnými, neustále sa meniacimi výpoveďami na danú tému). Vo svojej produkčnej spoločnosti Reeltime sa starala aj o distribúciu mnohých z týchto filmov naprieč Severnou Amerikou a do určitej miery aj v zahraničí. Najprv to boli filmy pre dospelých a neskôr, v rokoch 1985 až 1988, lacné horory a exploatačné snímky určené na trh s VHS kazetami. Napriek tejto pozoruhodnej a svojskej tvorbe je Findlay neuchopiteľná postava, ktorej filmy a popudlivé verejné komentáre kontrastujú s uhladenými autorskými a najmä feministickými interpretáciami, ktorými ju fanúšikovská obec v dobrej viere rada častuje.
Záber z filmu A Woman’s Torment režisérky Roberty Findlay: veľký detail na oči človeka

Anyone but her husband: Roberta Findlay revisited


Between 1966 and 1989, Roberta Findlay directed, wrote, produced, shot, edited, and occasionally acted in countless exploitation, horror, and pornographic films, often under pseudonyms or in production contexts where the precise nature of her involvement was unclear (and subsequently obfuscated by Findlay’s own shifting stories on the subject). At her company Reeltime, she also managed the distribution of many of these works across North America and, at least to some extent, in foreign territories, first for her adult work and then, between 1985 and 1988, for the cheap horror and exploitation films she made with the VHS market in mind. Despite this considerable and quite singular oeuvre, Findlay remains an elusive character whose films and pugnacious public comments thwart the tidy auteurist and especially feminist readings well-meaning fans apply to them.
ISSN: 2989-3739
FacebookInstagram
Ochrana osobných údajov
© 2026 Inštitút Pontón
crossarrow-up