Záber z filmu Magic Farm režisérky Amalie Ulman: žena (Chloë Sevigny) s koňom

Lesk a bieda alebo Tabi shoes a rurálna Argentína

Pri spoznávaní tvorby argentínsko-španielskej umelkyne Amalie Ulman možno spozorovať plynulý monológ, ktorý väčšinu času až denníkovo vedie sama o sebe. Ulman je totiž osobou s poruchou autistického spektra, ako hovorí hneď na začiatku rozhovoru moderátorke a diváctvu po uvedení svojho najnovšieho filmu Magic Farm (2025) v kine Urania na tohtoročnom Berlinale. Hovorí, že projektovanie vlastných skúseností (alebo poukazovanie na opakujúce sa vzorce správania napríklad pri typizácií postáv) v jej dielach nie je náhodné a je to jeden z kompenzačných mechanizmov v rámci porúch autistického spektra.

Záber z filmu A Woman’s Torment režisérky Roberty Findlay: žena sedí na posteli, muž leží

Ktokoľvek okrem jej manžela: nový pohľad na Robertu Findlay

Christopher Small

Profil

V rokoch 1966 až 1989 bola Roberta Findlay režisérkou, scenáristkou, producentkou, kameramankou, strihačkou a príležitostne aj herečkou vo veľkom množstve exploatačných, hororových a pornografických filmov, často pod rôznymi pseudonymami alebo v produkčných kontextoch, kde bola povaha jej práce nejasná (a následne zahmlievaná aj jej vlastnými, neustále sa meniacimi výpoveďami na danú tému). Vo svojej produkčnej spoločnosti Reeltime sa starala aj o distribúciu mnohých z týchto filmov naprieč Severnou Amerikou a do určitej miery aj v zahraničí. Najprv to boli filmy pre dospelých a neskôr, v rokoch 1985 až 1988, lacné horory a exploatačné snímky určené na trh s VHS kazetami. Napriek tejto pozoruhodnej a svojskej tvorbe je Findlay neuchopiteľná postava, ktorej filmy a popudlivé verejné komentáre kontrastujú s uhladenými autorskými a najmä feministickými interpretáciami, ktorými ju fanúšikovská obec v dobrej viere rada častuje.

Záber z filmu A Woman’s Torment režisérky Roberty Findlay: veľký detail na oči človeka

Anyone but her husband: Roberta Findlay revisited

Christopher Small

Profil

Between 1966 and 1989, Roberta Findlay directed, wrote, produced, shot, edited, and occasionally acted in countless exploitation, horror, and pornographic films, often under pseudonyms or in production contexts where the precise nature of her involvement was unclear (and subsequently obfuscated by Findlay’s own shifting stories on the subject). At her company Reeltime, she also managed the distribution of many of these works across North America and, at least to some extent, in foreign territories, first for her adult work and then, between 1985 and 1988, for the cheap horror and exploitation films she made with the VHS market in mind. Despite this considerable and quite singular oeuvre, Findlay remains an elusive character whose films and pugnacious public comments thwart the tidy auteurist and especially feminist readings well-meaning fans apply to them.

Rodinné štruktúry v Lanthimosových filmoch

Slavomíra Macáková

Analýza, Profil

Režisér Yorgos Lanthimos je kritikou dlhodobo uznávaný pre výraznú, sterilnú estetiku. Chladnými priestormi a rezervovanými postavami vytvára znepokojivú, „divnú“ atmosféru vybudovanú na motíve rozvrátených rodinných vzťahov a na prostrediach riadiacich sa dystopickými zákonmi. Toxicita vzťahov spočíva v bázni postáv, ktorá ovplyvňuje ich konanie a núti ich k extrémnym činom. Naša vzťahová skúsenosť je podrobená skúške v trýznivej verzii Lanthimosovho sveta a možno najdesivejším na jeho filmoch je fakt, že táto nadobudnutá skúsenosť je prenositeľná do reality.

Záber z animovaného filmu Špargľa: žena je špargľu

Suzan Pitt: Záhrada strastí a rozkoší

Jakub Spevák

Profil

Tvorba vizionárskej umelkyne Suzan Pitt bola pre mňa dlho zahalená závesom, za ktorý som nazrel len prednedávnom, a to vďaka filmovej platforme Mubi, ktorá sprístupnila kolekciu jej krátkych animovaných filmov. Objavil som bohatý surrealistický svet tejto výnimočnej americkej režisérky, animátorky, maliarky, ale aj módnej návrhárky či učiteľky, ktorej filmy ovplyvnili generácie animátoriek a animátorov. Jej najznámejší film Špargľa (Asparagus; 1979) sa dokonca stal kultovým.

Deštrukcia filmu v dielach Marguerite Duras

Tereza Dodoková

Profil

Dekonštrukciou filmových postupov, desynchronizáciou zvuku a obrazu Marguerite Duras odmieta zavedené filmové pravidlá, ktoré podľa nej zrkadlia nefunkčný a prevažne mužský svet. Svojím prístupom sa jasne vyhraňuje proti patriarchálnemu filmovému establišmentu. Zaznamenáva prázdne chodby, miestnosti, nehybný stav vecí i postáv v akomsi disociatívnom bezčasí.

Still from the film SaF05 by Charlie Prodger: a person seen from behind standing in front of an artwork

Charlie Prodger a queer život mimo veľkomiest

Tomáš Hudák

Profil

Prodger sa vo svojich filmoch zaujíma o pohľad sprostredkovaný kamerou, o subjektívne skúmanie queer tela pohybujúceho sa v priestore – tak fyzickom ako i mentálnom. Predkladá nám osobné prežívanie, svoju pamäť i nezaujaté dáta. Pozoruje samu seba v kontexte historických a mýtických postáv, živočíšneho sveta, neživej prírody.