záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja: mladý muž na motorke, zozadu sa ho drží žena

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna hladová dolina

Katarína Gramatová neestetizuje vypočítavo. Svoje látky má naštudované, s nehercami je kamoška a prostredie Utekáča, v ktorom sa odohrávajú jej filmy – krátky Dom strom (2024) a celovečerný Hore je nebo, v doline som ja (2024), dôkladne spoznala. Dva príbehy o dospievajúcich chlapcoch vychádzajú z reality, o to horšie je vedomie, že aj keď sa filmy skončia, ich hlavní hrdinovia v doline ostanú.

5to9: Práca s pohyblivým cieľom. Debutové filmy v medzipriestore

Barbara Vojtašáková

5to9, Esej

Tvorivá sloboda, možnosť otvárať neviditeľné či osobné témy, neustály rozvoj a priestor na sebarealizáciu – to všetko môže patriť k benefitom práce v kultúre a umení. Spomínané radosti sa však často rozplývajú v existenčnej neistote a v dlhoročnom čakaní na grantovú podporu. Zvoliť si umeleckú profesiu s ochotou obetovať jej istoty a voľný čas je efektívnou stratégiou ako ako vyhorieť a stratiť motiváciu.

záber z filmu Bardo: abstraktný digitálny obraz s vystupujúcou tvárou

Znovuzrodenie do sveta bez ľudí. Film Bardo Viery Čákanyovej

Jana Dudková

Analýza

Na Bardo môžeme nazerať cez optiku invenčného využitia umelej inteligencie na tvorbu obrazov: AI tvorí obrazy vyjadrujúce to, čo sama nemôže vidieť. Obrazy, ktoré vidíme, keď zatvoríme oči, farebné variácie čiernej, kombinované s voľnými asociáciami z podvedomia. Film totiž vznikol na základe režisérkinej individuálnej terapie tmou a jeho obraz je takmer bez zvyšku vytvorený umelou inteligenciou.

Outdoor screening - photo by Šimon Lupták

Sú naše telá bezpečné? Fest Anča 2025

Karolína Priehradná

Reportáž

Témou 18. ročníka Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča v Žiline sa stala samotná podstata telesného koexistovania festivalového účastníctva – Naše telá a s nimi spojená potreba a sila fyzického spolubytia. V čoraz roztrieštenejšej spoločnosti pôsobí akt stretávania ako významné gesto. Po predošlých ročníkoch, zaoberajúcich sa témami utópie a dystopie, pôsobí zameranie pozornosti na telesnosť a vtelenú skúsenosť ako prirodzený dramaturgický vývoj, keďže dystopiu v atmosfére rastúcej agresie a strachu z ohrozenia aj utopické momenty strávené v bezpečnom kruhu pociťujeme o to intenzívnejšie a fyzickejšie. Môže byť naše telo odpoveďou na radikalizáciu politického diskurzu (a tendenciu dehumanizovať) a na každodenné dystopie základný aspekt našej existencie?

Mimozemské podzemie Natálie Trejbalovej

Ema Čabová

Esej

V Galérii mesta Bratislava aktuálne prebieha výstava Natálie Trejbalovej Never Ground v kurátorskej koncepcii Lýdie Pribišovej. Jadrom miesto špecifickej inštalácie je umelkynin najnovší krátky film, podľa ktorého je výstava aj pomenovaná. Inštalácia ako taká je súborom objektov, ktoré fungujú ako výtvarné solitéry a pri vstupe do výstavy nás „vedú“ k samotnému filmu, no počas sledovania zistíme, že predstavujú aj filmárske kulisy, drobné, prepracované prostredia – tie vo filme získavajú nové významové vrstvy a úplne inú mierku. Pri opúšťaní výstavy sa znovu ocitáme pri skulpturálnych objektoch, utvárajúcich atmosféru filmu, pozeráme na ne novými očami a hľadáme v nich krajiny, jaskyne a podzemné zákutia.

Politika obrazov a imaginácia solidarity podľa Andrey Průchovej Hrůzovej

Tomáš Hudák

Rozhovor

V zajetí obrazů. Vizuální politika 21. století je síce teoretická, no popularizačne ladená práca. Autorka využíva medziodborový prístup a skúma, ako obrazy vstupujú do spoločenskej diskusie, pomáhajú šíriť myšlienky, upevňovať stereotypy, meniť názory, vyvolávať emócie, ovplyvňovať správanie – pričom je dôležité, že to neraz robia so skrytým politickým zámerom. Průchová Hrůzová sa na obrazy pozerá ako na politických aktérov. V rozhovore sme otvorili množstvo tém od vplyvu obrazov na našu psychiku cez stredoeurópsky etnonacionalizmus, strach z budúcnosti, umelú inteligenciu až po konflikt v Palestíne.

Záber z filmu A Fidai Film Kamala Aljafariho: krajina s domami, na obraze sú veľké červené škvrny

Fragments of a stolen memory: Efforts to reclaim the Palestinian image

Kino Palestine

Esej

The Palestinian archive has become a focal point for many Palestinian historians and filmmakers. As seen in the works mentioned earlier, it represents a quest to reclaim the narrative and reconstruct a national identity that Palestinians have long been denied. This appears either through efforts to recover and repurpose the archive, or through virtual reconstructions and retellings of events and histories, ensuring they are remembered in the future.