Ana Mendieta: filmy, siluety a telá

Môj záujem o umenie Any Mendiety vyvolala nenápadná fotografia. Silueta z pivonkových lupeňov na ružovej látke nesúca sa riekou. Bol to zrnitý a nedokonalý obraz repliky tela, ktoré krátko po zaznamenaní zaniklo.

záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja: mladý muž na motorke, zozadu sa ho drží žena

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna hladová dolina

Zuzana Goleinová

Kritika

Katarína Gramatová neestetizuje vypočítavo. Svoje látky má naštudované, s nehercami je kamoška a prostredie Utekáča, v ktorom sa odohrávajú jej filmy – krátky Dom strom (2024) a celovečerný Hore je nebo, v doline som ja (2024), dôkladne spoznala. Dva príbehy o dospievajúcich chlapcoch vychádzajú z reality, o to horšie je vedomie, že aj keď sa filmy skončia, ich hlavní hrdinovia v doline ostanú.

5to9: Práca s pohyblivým cieľom. Debutové filmy v medzipriestore

Barbara Vojtašáková

5to9, Esej

Tvorivá sloboda, možnosť otvárať neviditeľné či osobné témy, neustály rozvoj a priestor na sebarealizáciu – to všetko môže patriť k benefitom práce v kultúre a umení. Spomínané radosti sa však často rozplývajú v existenčnej neistote a v dlhoročnom čakaní na grantovú podporu. Zvoliť si umeleckú profesiu s ochotou obetovať jej istoty a voľný čas je efektívnou stratégiou ako ako vyhorieť a stratiť motiváciu.

záber z filmu Bardo: abstraktný digitálny obraz s vystupujúcou tvárou

Znovuzrodenie do sveta bez ľudí. Film Bardo Viery Čákanyovej

Jana Dudková

Analýza

Na Bardo môžeme nazerať cez optiku invenčného využitia umelej inteligencie na tvorbu obrazov: AI tvorí obrazy vyjadrujúce to, čo sama nemôže vidieť. Obrazy, ktoré vidíme, keď zatvoríme oči, farebné variácie čiernej, kombinované s voľnými asociáciami z podvedomia. Film totiž vznikol na základe režisérkinej individuálnej terapie tmou a jeho obraz je takmer bez zvyšku vytvorený umelou inteligenciou.

Outdoor screening - photo by Šimon Lupták

Sú naše telá bezpečné? Fest Anča 2025

Karolína Priehradná

Reportáž

Témou 18. ročníka Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča v Žiline sa stala samotná podstata telesného koexistovania festivalového účastníctva – Naše telá a s nimi spojená potreba a sila fyzického spolubytia. V čoraz roztrieštenejšej spoločnosti pôsobí akt stretávania ako významné gesto. Po predošlých ročníkoch, zaoberajúcich sa témami utópie a dystopie, pôsobí zameranie pozornosti na telesnosť a vtelenú skúsenosť ako prirodzený dramaturgický vývoj, keďže dystopiu v atmosfére rastúcej agresie a strachu z ohrozenia aj utopické momenty strávené v bezpečnom kruhu pociťujeme o to intenzívnejšie a fyzickejšie. Môže byť naše telo odpoveďou na radikalizáciu politického diskurzu (a tendenciu dehumanizovať) a na každodenné dystopie základný aspekt našej existencie?

Mimozemské podzemie Natálie Trejbalovej

Ema Čabová

Esej

V Galérii mesta Bratislava aktuálne prebieha výstava Natálie Trejbalovej Never Ground v kurátorskej koncepcii Lýdie Pribišovej. Jadrom miesto špecifickej inštalácie je umelkynin najnovší krátky film, podľa ktorého je výstava aj pomenovaná. Inštalácia ako taká je súborom objektov, ktoré fungujú ako výtvarné solitéry a pri vstupe do výstavy nás „vedú“ k samotnému filmu, no počas sledovania zistíme, že predstavujú aj filmárske kulisy, drobné, prepracované prostredia – tie vo filme získavajú nové významové vrstvy a úplne inú mierku. Pri opúšťaní výstavy sa znovu ocitáme pri skulpturálnych objektoch, utvárajúcich atmosféru filmu, pozeráme na ne novými očami a hľadáme v nich krajiny, jaskyne a podzemné zákutia.

Politika obrazov a imaginácia solidarity podľa Andrey Průchovej Hrůzovej

Tomáš Hudák

Rozhovor

V zajetí obrazů. Vizuální politika 21. století je síce teoretická, no popularizačne ladená práca. Autorka využíva medziodborový prístup a skúma, ako obrazy vstupujú do spoločenskej diskusie, pomáhajú šíriť myšlienky, upevňovať stereotypy, meniť názory, vyvolávať emócie, ovplyvňovať správanie – pričom je dôležité, že to neraz robia so skrytým politickým zámerom. Průchová Hrůzová sa na obrazy pozerá ako na politických aktérov. V rozhovore sme otvorili množstvo tém od vplyvu obrazov na našu psychiku cez stredoeurópsky etnonacionalizmus, strach z budúcnosti, umelú inteligenciu až po konflikt v Palestíne.