PONTÓN

Virtuálna realita medzi atrakciou a umením: reportáž z Venice Immersive MFF v Benátkach

Mierim na Lazzaretto Vecchio (v preklade Starý lazaret), malý ostrovček, ktorý v stredoveku slúžil na izoláciu ľudí s morom či leprou. Zdá sa mi to vtipné: toto najstaršie karanténne zariadenie na svete slúži počas filmového festivalu ako výstavný priestor pre sekciu Venice Immersive, zahŕňajúcu projekty rozšírenej reality. Je potrebné nás izolovať? Ohrozujeme klasickú kinematografiu?

Deštrukcia filmu v dielach Marguerite Duras

Dekonštrukciou filmových postupov, desynchronizáciou zvuku a obrazu Marguerite Duras odmieta zavedené filmové pravidlá, ktoré podľa nej zrkadlia nefunkčný a prevažne mužský svet. Svojím prístupom sa jasne vyhraňuje proti patriarchálnemu filmovému establišmentu. Zaznamenáva prázdne chodby, miestnosti, nehybný stav vecí i postáv v akomsi disociatívnom bezčasí.
Still from the film Pornomelancholia by Manuel Abramovich: the main character of the film Lalo Santos in Emiliano Zapata's costume looking in front of him

Estetické potešenie „intelektuálnej“ menšiny

Z kinosály som odchádzala nadšená, pretože som videla film, ktorý nestigmatizuje sexbiznis aj napriek tomu, že hlavnou témou je smútok a samota. Kritizuje pornopriemysel bez toho, aby sa opieral o zjednodušené vnímanie sexuálneho vykorisťovania. Zaskočilo ma však, čo som sa o filme dozvedela počas písania.
Still from the film Music by Angela Schanelec: prisoners play ping pong in the prison yard

Upřímnost falešných tónů

Protismyslnost Hudby je tedy nejen mimořádně okázalá a všudypřítomná, ale navíc se týká bazálních jistot, o něž jsme zvyklí se při sledování filmů opírat. Kdo jsou postavy, které sledujeme? A kde končí a začíná jejich minulost a budoucnost? Předmětem tázání a nositelem mnohoznačnosti se zde stávají ty nejzákladnější prvky fikce: nejen významy, ale samotná povaha filmového světa a jeho uspořádání.
Still from the film Três Tigres Tristes by Gustavo Vinagre

Nový svet je nemožný a práve tam smerujeme 

V Troch trúchlivých tigroch postavy vychádzajú zo svojich vnútorných svetov a prijímajú vonkajší svet, ktorý ich odstrkoval, za svoj. Keď okolie kolabuje, prichádza ich čas. Vedia sa uchýliť v troskách, vedia pracovať s rozbitými snami. Nepodliehajú panike, pretože sú zocelené skúsenosťami a majú určitý nadhľad. A čo je najdôležitejšie, vytvárajú medzi sebou putá, sú tu jedna pre druhú. Nestoja v protiklade, ale miešajú sa, interagujú spolu, až sa do seba vlievajú.
Still from the film SaF05 by Charlie Prodger: a person seen from behind standing in front of an artwork

Charlie Prodger a queer život mimo veľkomiest

Prodger sa vo svojich filmoch zaujíma o pohľad sprostredkovaný kamerou, o subjektívne skúmanie queer tela pohybujúceho sa v priestore – tak fyzickom ako i mentálnom. Predkladá nám osobné prežívanie, svoju pamäť i nezaujaté dáta. Pozoruje samu seba v kontexte historických a mýtických postáv, živočíšneho sveta, neživej prírody.
Still from the film Who Is Afraid of Ideology? by Marwa Arsanios: grain on a plate

Who Is Afraid of Ideology?

Arsanios se noří do mikro ekosystémů semínek a přehlížených aktů péče a vzdoru. Snaží se pozměnit mechanismy pohledu a zobrazit procesy a aktéry, kteří běžně zůstávají bez pozornosti. Pohled je v díle vyobrazen jako mocný mechanismus útlaku a podmanění i nástroj vzájemného rozpoznání. Who Is Afraid of Ideology? vynáší otázky: Čí práce tvoří naše těla? Jaké vědění, práci a utrpení rozpoznáváme a jaké ne? A jak obývat svá těla, pokud půdu, která nás živí, neznáme?
Načítať viac
dafilmsdafilms
ISSN: 2989-3739
FacebookInstagram
© 2024 Inštitút Pontón
crossarrow-up