Posadnutosť: Incel horor o patriarchálnej predstave lásky

Od zamilovanosti k posadnutosti

Film sleduje príbeh introvertného a neistého Beara, ktorý práve končí strednú školu a je beznádejne zamilovaný do svojej kamarátky Nikki, no pre strach z odmietnutia sa jej nie je schopný zo svojich citov vyznať. Potom si však v obchode s magickými predmetmi kúpi prútik schopný splniť jedno želanie, takzvaný „One Wish Willow“, a rozhodne sa svoj problém vyriešiť tým, že si pochabo zaželá, aby ho Nikki milovala najviac na svete. V tomto bode sa z romantického tínedžerského príbehu stáva horor postavený na desivej premene Nikki z nezávislej ambicióznej mladej študentky na posadnutú „Freaky Nikki“. Na svojej milostnej posadnutosti Bearom postupne zakladá celú svoju identitu a existenciu. Prostredníctvom tejto premeny film otvára tému limerencie.

Limerencia je psychologický termín pre stav intenzívnej a obsedantnej túžby po romantickej odozve od konkrétnej osoby. Nejde iba o zamilovanosť. Človek prežívajúci limerenciu sa stáva emocionálne závislým od objektu svojej túžby a má nutkavú potrebu neustále získavať jeho pozornosť a sledovať jeho reakcie. Odlúčenie môže u limerenta vyvolávať úzkosť, nepokoj či depresívne stavy, ktoré pripomínajú abstinenčné príznaky. A tak aj láska Freaky Nikki postupne prerastá do emočnej závislosti, extrémnej kontroly a žiarlivosti.

Zároveň je však obrazom limerenta aj samotný Bear. Je obsedantne zamilovaný do Nikki, ktorá o jeho citoch najprv ani nevie. Medzi charakteristické znaky limerencie patrí kombinácia nádeje, že by objekt záujmu mohol city opätovať, a zároveň neistoty a strachu z odmietnutia. Bear tak ešte pred vyslovením svojho želania zotrváva v tejto emočnej zmesi nádeje, neistoty a obsesie, ktorú však nevie prelomiť priamym vyznaním.

Téma limerencie sa objavuje aj v množstve známych romantických filmov a seriálov. Nájdeme ju napríklad v ságe Twilight (2008 – 2012), ale aj vo filmoch ako 500 dní so Summer (500 Days of Summer, r. Marc Webb, 2009) či Ona (Her, r. Spike Jonze, 2013), ktoré rôznymi spôsobmi pracujú s idealizáciou objektu túžby, emocionálnou závislosťou a predstavou výnimočného a osudového romantického spojenia. Posadnutosť však túto romantickú predstavu vyvracia. To, čo by v romantickom príbehu mohlo pôsobiť ako splnenie sna, sa tu mení na horor.

Keď kúzlo čarovného prútika zaúčinkuje, je však na Nikkinej premene znepokojujúce najmä niečo iné. Film opakovane naznačuje, že to, čo vidíme, nie je jej skutočná osobnosť. Jej pôvodné ja akoby zostalo uväznené niekde pod povrchom Freaky Nikki a v krátkych momentoch sa pokúša dostať na povrch. Nová posadnutá Nikki pritom vytvára čoraz absurdnejšie a desivejšie situácie, v ktorých sa Bearovi snaží dokazovať, že ho miluje najviac na svete, a jej žiarlivosť sa postupne mení na potrebu násilne odstrániť každého, koho vníma ako ohrozenie ich vzťahu.

Film pracuje s klasickými hororovými prostriedkami, ako sú jump scare triky, no nestavia iba na nich. Napätie buduje aj prostredníctvom hudby alebo, naopak, ticha a dlhšieho zotrvávania v nepríjemných momentoch. Výsledkom je neustály pocit diskomfortu, ktorý pretrváva aj v scénach, v ktorých sa na prvý pohľad nič desivé nedeje.

Cesta bizarným údolím

Barker zároveň do filmu prináša skúsenosti zo svojej internetovej tvorby. Zaujímavým príkladom je spôsob, akým film využíva vizuálnu estetiku spojenú s tiktokovým trendom „uncanny valley“. Výrazné maskovanie v niektorých scénach deformuje črty Nikkinej tváre, a to tak, že má zvýraznené oči, ústa a lícne kosti, čím vzniká na prvý pohľad ľudský, no zároveň v niečom pokrivený a neprirodzený vzhľad, pripomínajúci neživú figurínu. V prípade Nikki tento efekt funguje obzvlášť dobre, keďže sa počas filmu svojím konaním neustále pohybuje na hranici medzi ľudskosťou a niečím démonickým.

Dôležitým prvkom filmu je aj humor, s ktorým Barker pracuje veľmi citlivo a efektne. Film zámerne preháňa romantické klišé, čím ironizuje a kritizuje predstavu o dokonalej láske, ktorú poznáme z romantických filmov. Tento princíp funguje najvýraznejšie pri montáži scén, v ktorých Bear a Nikki trávia spolu idylické chvíle, umocnených jemnou romantickou indie hudbou. Ležia spolu v posteli a pozerajú film, no Nikki namiesto obrazovky neustále sleduje Beara, alebo spoločne varia, pričom sa vzájomne hravo doberajú a bozkávajú.

Humor tu však funguje aj na inej úrovni. Barker niektoré situácie zámerne predlžuje až do momentu, keď sa ich závažnosť začne meniť na absurditu. Publikum sa tak ocitá v zvláštnej pozícii, keď nevie, či sa má scény báť, alebo sa smiať. Príkladom je scéna, v ktorej Bear požiada kamaráta Iana, aby pomocou nového magického prútika zrušil kliatbu. Ian však vzápätí prútik zlomí v presvedčení, že kúzlo nefunguje a zaželá si miliardu dolárov. V tom momente sa naňho začnú sypať bankovky. Keďže je to miliarda dolárov, bankovky padajú neúmerne dlho, čím sa zámerne naruší dovtedajší temporytmus filmu. To, čo sa najprv javí ako nadprirodzený a dramatický zvrat, sa postupným predlžovaním situácie mení na komickú scénu. Myslím si, že práve táto tenká hranica medzi hororom a absurdným humorom je jednou z vecí, ktoré robia film príťažlivým.

Zvrat nastáva, keď Nikki začne byť pre Beara až príliš intenzívna, a on sa tak postupne ocitá v pozícii väzňa a obete vlastného romantického vzťahu. Práve tu sa ukazuje najväčšia irónia celého príbehu. Beara začne obťažovať niečo, čo sám vytvoril. Film totiž ponúka aj širšie interpretácie než iba kritiku limerencie a obsedantných romantických vzťahov. Mužská túžba byť ženou milovaný najviac na svete, a to spôsobom, ktorý obchádza jej slobodnú vôľu, kritizuje aj tému patriarchálnych predstáv o láske a vlastníctve, odmietania ženskej autonómie a mužského nároku na ženskú pozornosť. Bear nemá problém s tým, že Nikki nikdy nedostala možnosť slobodne sa rozhodnúť, či ho chce milovať. Prekáža mu až to, že dôsledky jeho vlastného želania začnú obmedzovať jeho život. Posadnutosť vo mne vyvolala zhnusenie, miestami až fyzickú nevoľnosť, no predovšetkým hnev, ktorý pretrvával ešte niekoľko dní po pozretí.

Politickosť hororu o láske

Motív odmietania ženskej autonómie film približuje k súčasnému fenoménu incel kultúry, v súvislosti s ktorým sa Posadnutosť čoraz častejšie označuje za „incel horor“. Nejde o historicky ustálený filmový žáner s jasne definovanou formou a pravidlami, skôr o nové označenie, ktoré sa v roku 2026 začalo výraznejšie používať medzi filmovou kritikou a v online diskusiách práve v súvislosti s filmami ako Spoločník (Companion, r. Drew Hancock, 2025) a Posadnutosť. Označuje horory, v ktorých sa zdrojom hrôzy stáva mužský pocit nároku na ženskú pozornosť, lásku alebo telo. Zaujímavé pritom je, že samotný režisér Curry Barker film pôvodne takto nezamýšľal. V rozhovore priznal, že pred upozornením na tento pojem ani nevedel, čo slovo incel znamená.

Vďaka tejto interpretácií horor nadobúda výrazný politický rozmer. Hoci Bear nie je úplne klasickým príkladom incela, v jeho postave sa dajú nájsť viaceré prvky incel kultúry. Nedostatok sebavedomia a frustrácia mladého muža v dôsledku neopätovaného romantického záujmu zo strany ženy však v tomto momente ešte neprerastajú do otvorenej mizogýnie, ako to býva u incelov. Zároveň sa však s odmietnutím nevie vyrovnať a sebecky si želá jej absolútnu oddanosť. A neskôr nie je ochotný ani schopný niesť zodpovednosť za následky svojho želania.

Práve v tom podľa mňa spočíva jedna z najdesivejších rovín filmu. Bearovo želanie nie je prejavom romantickej túžby, ale predovšetkým pokusom obísť slobodnú vôľu druhého človeka. Posadnutosť sa dá čítať aj ako metafora takzvaného love bombingu v toxickom manipulatívnom vzťahu, ktorý sa začína intenzívnou idealizáciou a túžbou po absolútnej oddanosti a končí odmietaním, keď človek prestane napĺňať predstavy toho druhého.

Jeden z najvýraznejších momentov filmu, v ktorom sa prejavuje Bearovo sebecké mužské ego, sa odohráva v noci, keď sa spiaca Freaky Nikki začne prihovárať Bearovi ako skutočná Nikki a prosí ho, aby ju zabil, pretože už ďalej nevládze žiť uväznená v prekliatom tele. Bear sa namiesto empatie s jej utrpením pýta, či je život s ním naozaj až taký hrozný. Následne odchádza za kamarátkou, ktorá je do neho očividne zaľúbená. Práve vtedy sa Posadnutosť naplno preklápa do krvavého hororu a Bear je nútený čeliť následkom vlastného želania. Zisťuje, že jediným spôsobom, ako môže kliatbu prelomiť, je zabiť sám seba.

Desivý je v tomto ohľade aj samotný koniec filmu. Nikki využije nový čarovný prútik a praje si, aby ju Bear miloval najviac na svete. Bear sa vracia za Nikki po tom, čo užije smrteľnú dávku liekov. Byt je plný mŕtvol, ale pod vplyvom okúzlenia sú obaja konečne šťastní. Nikki drží umierajúceho Beara v náručí a dvíha si k hlave zbraň, pretože si nevie predstaviť život bez neho. Referencia na jednu z najvplyvnejších kultúrnych reprezentácií romantickej lásky, Rómea a Júliu, však ostáva nedokončená. Skôr než Nikki stihne vystreliť, Bear umiera a kúzlo jeho želania je prelomené. Skutočná Nikki sa vracia do svojho tela a na kolenách s mŕtvym Bearom v hysterickom plači vysloví poslednú vetu filmu: „Čo si to spravil?“

Zostáva konfrontovaná s následkami vlastných činov, ktoré spáchala bez skutočného vedomia pod vplyvom prekliatia. To pripomína toxické romantické vzťahy, v ktorých človek pod vplyvom manipulácie stráca kontrolu nad svojím konaním a zažíva pocit straty identity, ktorý môže pretrvávať nejaký čas aj po ukončení takéhoto vzťahu.

Posadnutosť otvorila veľmi aktuálne spoločenské témy, no napriek jednoduchému príbehu s nimi vôbec nepracuje prvoplánovo. V konečnom dôsledku neponúka jednoduché rozdelenie na agresora a obeť. Obe postavy sú skôr akýmisi produktmi zaužívaných predstáv o dokonalej láske, ktoré poznáme z literatúry, filmu, hudby či v neposlednom rade zo sociálnych sietí. Tento romantický mýtus však film rozbíja tým, že zámerne dovádza do extrému a necháva na povrch vystúpiť jeho najdesivejšie aspekty. Najmonštruóznejšie na tomto horore napokon nie sú nadprirodzené javy, ale to, čo môže vychádzať z ľudskej túžby byť milovanx – neschopnosť prijať odmietnutie a presvedčenie, že láska je dostatočným ospravedlnením prekročenia hraníc druhého človeka.

Jazyková redakcia: Alexandra Strelková.

Obrázky:

[1-2;4] Posadnutosť (Obsession, 2025, r. Curry Barker)
[3] Súmrak (Twilight, 2008, r. Catherine Hardwicke)