Emerging Producers: Stratégia empatie
Redakcia magazínu Pontón i autor tohto textu podporujú Kultúrny štrajk a aktivity Otvorenej Kultúry! Žiadame predovšetkým odborné a kompetentné riadenie rezortu kultúry a jednotlivých inštitúcií, zastavenie ideologicky motivovanej cenzúry a finančnú stabilizáciu sektora s dôrazom na zlepšenie finančného ohodnotenia pracujúcich a ich sociálneho zabezpečenia. Zároveň vyjadrujeme solidaritu so všetkými, ktorých sa dotýkajú deštruktívne kroky súčasnej politickej reprezentácie a neodborného kultúrneho manažmentu.
Keď som v marci minulého roka tesne pred uzávierkou vypĺňal prihlášku na Emerging Producers, medzinárodný workshop pre filmových producentov a producentky, musím sa priznať, že som nevedel úplne presne, na aký typ tréningového programu sa hlásim. Orientoval som sa najmä podľa srdcovej značky MFDF Ji.hlava, ktorá workshop organizuje. Po účasti na viacerých platformách orientovaných na vývoj či postprodukciu filmov sa mi predstava, že sa budem v prípade výberu zaoberať vývojom svojej producentskej kariéry ako takej, zdala osviežujúca. Aj keď boli moje očakávania vágne, projekt Emerging Producers priniesol niečo, čo som vôbec nečakal, a zanechal vo mne formatívny odtlačok.
Pamätám si jednu z prvých otázok, ktorú sa nás počas úvodnej časti workshopu v októbri v Jihlave opýtal tútor, taliansky producent (okrem iných aj filmov Roberta Minerviniho) Paolo Benzi: „Z čoho máte najväčší strach?“ Otázka prekvapila celú skupinu – možno aj preto, že nebola nevyhnutne rámcovaná profesijným kontextom, hoci sme na ňu všetci v tomto zmysle reagovali.
Spôsob, akým Paolo otázku položil, vystihuje to, ako spolu s riaditeľom jihlavského festivalu Marekom Hovorkom a sales agentkou Irenou Taskovski vystavali celý workshop. Vniesli do hry nielen bezpečný priestor, taký dôležitý pre atmosféru zdieľania, nesúcu sa všetkými časťami podujatia, ale najmä priestor otvorený diskurzívnemu premýšľaniu, premýšľaniu v sieti, ktoré zďaleka prekračuje rozpravy o producentských či distribučných stratégiách. Samozrejme, aj tie boli neodmysliteľnou súčasťou Emerging Producers, naši tútori a tútorka ich však prirodzeným spôsobom vtelili do širšieho kontextu dynamicky sa meniacej globálnej reality na jednej strane, ako i reality našich vnútorných krajín na strane druhej. Pretože tie sú kontinuálne prepojené v duchu hesla, ktoré dnes tak urgentne naberá na aktuálnosti – osobné je politické. Diskusie o rôznorodých témach a problémoch odhalili hlbší rámec, ktorý posúva vnímanie našej práce za hranice ekonomických či organizačných úloh a umožňuje ju chápať ako kultúrnu či spoločenskú intervenciu. Naši tútori a tútorka každý svojím spôsobom prispeli k vytvoreniu tohto priestoru: Paolo ako filozof workshopu, Marek ako vizionár s fascinujúcim premýšľaním a Irena ako živel, ktorý pomenúva veci priamo a kontextualizuje tvrdú realitu medzinárodného trhu kreatívnych dokumentov.
Do tohto priestoru som vstupoval ako producent z malej východoeurópskej krajiny, ktorá práve vedie zápas o demokraciu a prežíva turbulentnú politickú premenu, čo má za následok vážne ohrozenie ľudských práv, ako aj samotného kreatívneho priemyslu. Vďaka workshopu, ktorý v istom zmysle – a v tom najpozitívnejšom – vyrástol na kolektívnu terapiu, som mohol naplno precítiť, ako veľmi podobné sú problémy kreatívnych producentov a producentiek naprieč Európou a svetom. A to nezávisle od veľkosti krajín a kinematografií.
Producentstvo v meniacej sa realite
V mnohých krajinách Európy sa menia národné fondy, zmenšujú sa rozpočty a sumy alokované na podporu kultúry, menia sa nároky a ukazovatele, menia sa vysielatelia aj európske grantové schémy, vlády čoraz viac a agresívnejšie zasahujú do tvorby kultúrnych politík a po covide sa čoraz dominantnejšou stáva politika trhu. Redefinuje sa úloha a pozícia filmového producentstva, ktoré nielen vyrába, ale na dennej báze aktívne rieši aj politickú a ekonomickú situáciu, ovplyvňujúcu rámec, v akom vôbec môžeme existovať, produkovať a spolupracovať. Táto dynamika zdôrazňuje vzájomnú prepojenosť všetkých úrovní našej práce – od spôsobu, akým si vyberáme látky a komunikujeme s autorstvom, cez prezentovanie projektov vo vzťahu k inštitúciám a donorom až po budovanie vzťahov s publikom. Producent či producentka nefunguje izolovane, ale ako uzol v sieti vzťahov, kde každé rozhodnutie ovplyvňuje širší systém.
Rezonuje vo mne myšlienka, ktorú na uplynulom odovzdávaní Európskych filmových cien v Luzerne formuloval nemecký režisér Wim Wenders pri preberaní ceny za celoživotné dielo: „Európa vás, filmovú komunitu, potrebuje, aby ste vytvorili pozitívnejší a emocionálnejší obraz kontinentu, ktorý je trochu stratený v preklade, pretože príliš veľa ľudí si ho spája len s ekonomickou alebo finančnou komunitou. Ale je to emocionálna jednota. Dáva nám silu a my by sme jej mali dávať silu.“
Z kolegov a kolegýň na Emerging Producers sa stali priatelia, ktorí dokážu tvoriť autentické kolektívne telo a silné väzby prekračujúce geografické hranice. Samozrejme, že na tomto základe sa dnes aj omnoho lepšie budujú biznisové partnerstvá a koprodukcie, keďže môžeme stavať na autenticite, ktorú sme do workshopu investovali.
Producent/producentka ako komplexná osobnosť
V dobe, keď sa čoraz viac hovorí a píše o duševnom zdraví vo filmovom priemysle, bolo veľmi dôležité zakúsiť tento typ kolektívnosti a vzájomne uchopiť výzvy aj frustrácie, ktorým čelíme. Workshop mi pomohol lepšie pochopiť, aké dôležité je vytvárať si v producenstve hranice tak, aby sme mohli v práci, ktorá často zasahuje do všetkých úrovní našich životov, pokračovať a chcieť v nej byť nielen dobrí, stále lepší a výkonnejší, ale aj vnútorne spokojní a intelektuálne stimulovaní.
V teréne autorského filmu a európskej audiovízie sú producenti a producentky častokrát prirodzene v tieni autorstva, v procese vzniku filmu je pritom ich vklad do projektu veľmi komplexný a prierezový. Nejde „len“ o písanie grantov, neraz komplikované financovanie filmov, uzatváranie zmlúv či B2B marketing dvadsaťštyri-sedem (čo samo osebe vytvára extrémny tlak a pocit zodpovednosti), ale vo veľkej miere ide aj o formovanie filmov a ich kreatívnej stránky od raného vývoja. Producenstvo by malo byť pre autorstvo rovnocenným partnerom od samého začiatku až po uvádzanie hotového filmu rôznemu publiku po celom svete.
Ji.hlava nám v tomto kontexte dala úžasný priestor a vizibilitu. Katalóg, ktorý každoročne distribuuje na kľúčových filmových festivaloch a trhoch, obsahuje nielen naše životopisy a filmografie, ale predstavuje aj naše obľúbené knihy, filmy či myšlienky, ktoré nás pri producentskej práci ženú ďalej. Ji.hlava nás v medzinárodnom prostredí predstavuje ako komplexné osobnosti s konkrétnym vkusom a víziou.
Návrat ku koreňom
Druhá časť workshopu sa odohrávala počas Berlinale a preniesla nás späť do študentských čias, do prítmia kinosály, kde sme mohli znovu objaviť svoje cinefilné korene, pozerať, počúvať, diskutovať a hĺbkovo rozoberať hrubé strihy projektov niektorých z nás či filmy, ktoré predstavili tútori. Vytvorenie tejto situácie vystihuje myšlienku v jadre workshopu – reafirmovať, kým sme. Možno to znie triviálne, ale v zahlcujúcej každodennosti na to vieme ľahko zabudnúť. Hrozba znecitlivenia a cynizmu spôsobená tlakom a vyčerpaním je reálna, a preto je kľúčové vracať sa ku koreňom a motiváciám, prečo robíme to, čo ako producenti a producentky robíme.
Konkrétne príležitosti a program workshopu boli oveľa vrstevnatejšie, no cieľom tohto textu nebolo detailne referovať o jeho priebehu. Mojím zámerom bolo pomenovať to hlavné, čo mi workshop dal. A to je poznanie, že empatia vo filmovom priemysle je nielen možná, ale aj kľúčová. A poznanie, že aj napriek všetkým prekážkam chcem ostať filmovým producentom, pretože naša práca je v časoch, keď na planetárnej úrovni zažívame stratu pevnej pôdy pod nohami, relevantnejšia než kedykoľvek predtým.
Vďaka, Matteo, Veronika, Thomas, Cristina, Mónica, Kaleo, Liis, Isabella, Ed, Svetislav, Rita, Orlane, Oleksandra, Adrianna, Kristine, Shaima, Mariam, Fabrizio. A vďaka celému tímu Emerging Producers a festivalu Ji.hlava.
Účasť na workshope podporil Audiovizuálny fond.
Jazyková redakcia: Alexandra Strelková
Obrázky:
[1] Prezentácia Emerging Producers počas Berlinale; fotografia: Zuzana-Markéta Macková, MFDF Ji.hlava
[2] Emerging Producers 2024 v Jihlave; fotografia: MFDF Ji.hlava
Redakcia magazínu Pontón i autor tohto textu podporujú Kultúrny štrajk a aktivity Otvorenej Kultúry! Žiadame predovšetkým odborné a kompetentné riadenie rezortu kultúry a jednotlivých inštitúcií, zastavenie ideologicky motivovanej cenzúry a finančnú stabilizáciu sektora s dôrazom na zlepšenie finančného ohodnotenia pracujúcich a ich sociálneho zabezpečenia. Zároveň vyjadrujeme solidaritu so všetkými, ktorých sa dotýkajú deštruktívne kroky súčasnej politickej reprezentácie a neodborného kultúrneho manažmentu.
Keď som v marci minulého roka tesne pred uzávierkou vypĺňal prihlášku na Emerging Producers, medzinárodný workshop pre filmových producentov a producentky, musím sa priznať, že som nevedel úplne presne, na aký typ tréningového programu sa hlásim. Orientoval som sa najmä podľa srdcovej značky MFDF Ji.hlava, ktorá workshop organizuje. Po účasti na viacerých platformách orientovaných na vývoj či postprodukciu filmov sa mi predstava, že sa budem v prípade výberu zaoberať vývojom svojej producentskej kariéry ako takej, zdala osviežujúca. Aj keď boli moje očakávania vágne, projekt Emerging Producers priniesol niečo, čo som vôbec nečakal, a zanechal vo mne formatívny odtlačok.
Pamätám si jednu z prvých otázok, ktorú sa nás počas úvodnej časti workshopu v októbri v Jihlave opýtal tútor, taliansky producent (okrem iných aj filmov Roberta Minerviniho) Paolo Benzi: „Z čoho máte najväčší strach?“ Otázka prekvapila celú skupinu – možno aj preto, že nebola nevyhnutne rámcovaná profesijným kontextom, hoci sme na ňu všetci v tomto zmysle reagovali.
Spôsob, akým Paolo otázku položil, vystihuje to, ako spolu s riaditeľom jihlavského festivalu Marekom Hovorkom a sales agentkou Irenou Taskovski vystavali celý workshop. Vniesli do hry nielen bezpečný priestor, taký dôležitý pre atmosféru zdieľania, nesúcu sa všetkými časťami podujatia, ale najmä priestor otvorený diskurzívnemu premýšľaniu, premýšľaniu v sieti, ktoré zďaleka prekračuje rozpravy o producentských či distribučných stratégiách. Samozrejme, aj tie boli neodmysliteľnou súčasťou Emerging Producers, naši tútori a tútorka ich však prirodzeným spôsobom vtelili do širšieho kontextu dynamicky sa meniacej globálnej reality na jednej strane, ako i reality našich vnútorných krajín na strane druhej. Pretože tie sú kontinuálne prepojené v duchu hesla, ktoré dnes tak urgentne naberá na aktuálnosti – osobné je politické. Diskusie o rôznorodých témach a problémoch odhalili hlbší rámec, ktorý posúva vnímanie našej práce za hranice ekonomických či organizačných úloh a umožňuje ju chápať ako kultúrnu či spoločenskú intervenciu. Naši tútori a tútorka každý svojím spôsobom prispeli k vytvoreniu tohto priestoru: Paolo ako filozof workshopu, Marek ako vizionár s fascinujúcim premýšľaním a Irena ako živel, ktorý pomenúva veci priamo a kontextualizuje tvrdú realitu medzinárodného trhu kreatívnych dokumentov.
Do tohto priestoru som vstupoval ako producent z malej východoeurópskej krajiny, ktorá práve vedie zápas o demokraciu a prežíva turbulentnú politickú premenu, čo má za následok vážne ohrozenie ľudských práv, ako aj samotného kreatívneho priemyslu. Vďaka workshopu, ktorý v istom zmysle – a v tom najpozitívnejšom – vyrástol na kolektívnu terapiu, som mohol naplno precítiť, ako veľmi podobné sú problémy kreatívnych producentov a producentiek naprieč Európou a svetom. A to nezávisle od veľkosti krajín a kinematografií.
Producentstvo v meniacej sa realite
V mnohých krajinách Európy sa menia národné fondy, zmenšujú sa rozpočty a sumy alokované na podporu kultúry, menia sa nároky a ukazovatele, menia sa vysielatelia aj európske grantové schémy, vlády čoraz viac a agresívnejšie zasahujú do tvorby kultúrnych politík a po covide sa čoraz dominantnejšou stáva politika trhu. Redefinuje sa úloha a pozícia filmového producentstva, ktoré nielen vyrába, ale na dennej báze aktívne rieši aj politickú a ekonomickú situáciu, ovplyvňujúcu rámec, v akom vôbec môžeme existovať, produkovať a spolupracovať. Táto dynamika zdôrazňuje vzájomnú prepojenosť všetkých úrovní našej práce – od spôsobu, akým si vyberáme látky a komunikujeme s autorstvom, cez prezentovanie projektov vo vzťahu k inštitúciám a donorom až po budovanie vzťahov s publikom. Producent či producentka nefunguje izolovane, ale ako uzol v sieti vzťahov, kde každé rozhodnutie ovplyvňuje širší systém.
Rezonuje vo mne myšlienka, ktorú na uplynulom odovzdávaní Európskych filmových cien v Luzerne formuloval nemecký režisér Wim Wenders pri preberaní ceny za celoživotné dielo: „Európa vás, filmovú komunitu, potrebuje, aby ste vytvorili pozitívnejší a emocionálnejší obraz kontinentu, ktorý je trochu stratený v preklade, pretože príliš veľa ľudí si ho spája len s ekonomickou alebo finančnou komunitou. Ale je to emocionálna jednota. Dáva nám silu a my by sme jej mali dávať silu.“
Z kolegov a kolegýň na Emerging Producers sa stali priatelia, ktorí dokážu tvoriť autentické kolektívne telo a silné väzby prekračujúce geografické hranice. Samozrejme, že na tomto základe sa dnes aj omnoho lepšie budujú biznisové partnerstvá a koprodukcie, keďže môžeme stavať na autenticite, ktorú sme do workshopu investovali.
Producent/producentka ako komplexná osobnosť
V dobe, keď sa čoraz viac hovorí a píše o duševnom zdraví vo filmovom priemysle, bolo veľmi dôležité zakúsiť tento typ kolektívnosti a vzájomne uchopiť výzvy aj frustrácie, ktorým čelíme. Workshop mi pomohol lepšie pochopiť, aké dôležité je vytvárať si v producenstve hranice tak, aby sme mohli v práci, ktorá často zasahuje do všetkých úrovní našich životov, pokračovať a chcieť v nej byť nielen dobrí, stále lepší a výkonnejší, ale aj vnútorne spokojní a intelektuálne stimulovaní.
V teréne autorského filmu a európskej audiovízie sú producenti a producentky častokrát prirodzene v tieni autorstva, v procese vzniku filmu je pritom ich vklad do projektu veľmi komplexný a prierezový. Nejde „len“ o písanie grantov, neraz komplikované financovanie filmov, uzatváranie zmlúv či B2B marketing dvadsaťštyri-sedem (čo samo osebe vytvára extrémny tlak a pocit zodpovednosti), ale vo veľkej miere ide aj o formovanie filmov a ich kreatívnej stránky od raného vývoja. Producenstvo by malo byť pre autorstvo rovnocenným partnerom od samého začiatku až po uvádzanie hotového filmu rôznemu publiku po celom svete.
Ji.hlava nám v tomto kontexte dala úžasný priestor a vizibilitu. Katalóg, ktorý každoročne distribuuje na kľúčových filmových festivaloch a trhoch, obsahuje nielen naše životopisy a filmografie, ale predstavuje aj naše obľúbené knihy, filmy či myšlienky, ktoré nás pri producentskej práci ženú ďalej. Ji.hlava nás v medzinárodnom prostredí predstavuje ako komplexné osobnosti s konkrétnym vkusom a víziou.
Návrat ku koreňom
Druhá časť workshopu sa odohrávala počas Berlinale a preniesla nás späť do študentských čias, do prítmia kinosály, kde sme mohli znovu objaviť svoje cinefilné korene, pozerať, počúvať, diskutovať a hĺbkovo rozoberať hrubé strihy projektov niektorých z nás či filmy, ktoré predstavili tútori. Vytvorenie tejto situácie vystihuje myšlienku v jadre workshopu – reafirmovať, kým sme. Možno to znie triviálne, ale v zahlcujúcej každodennosti na to vieme ľahko zabudnúť. Hrozba znecitlivenia a cynizmu spôsobená tlakom a vyčerpaním je reálna, a preto je kľúčové vracať sa ku koreňom a motiváciám, prečo robíme to, čo ako producenti a producentky robíme.
Konkrétne príležitosti a program workshopu boli oveľa vrstevnatejšie, no cieľom tohto textu nebolo detailne referovať o jeho priebehu. Mojím zámerom bolo pomenovať to hlavné, čo mi workshop dal. A to je poznanie, že empatia vo filmovom priemysle je nielen možná, ale aj kľúčová. A poznanie, že aj napriek všetkým prekážkam chcem ostať filmovým producentom, pretože naša práca je v časoch, keď na planetárnej úrovni zažívame stratu pevnej pôdy pod nohami, relevantnejšia než kedykoľvek predtým.
Vďaka, Matteo, Veronika, Thomas, Cristina, Mónica, Kaleo, Liis, Isabella, Ed, Svetislav, Rita, Orlane, Oleksandra, Adrianna, Kristine, Shaima, Mariam, Fabrizio. A vďaka celému tímu Emerging Producers a festivalu Ji.hlava.
Účasť na workshope podporil Audiovizuálny fond.
Jazyková redakcia: Alexandra Strelková
Obrázky:
[1] Prezentácia Emerging Producers počas Berlinale; fotografia: Zuzana-Markéta Macková, MFDF Ji.hlava
[2] Emerging Producers 2024 v Jihlave; fotografia: MFDF Ji.hlava
