PONTÓN

Rozhovor

záber z filmu Když slunce zapadá režisérky Phumi Morare: Dve postavy stoja oproti sebe

Phumi Morare: Colonialism took away our right to self-determination

Phumi Morare, the South-African filmmaker and directress, presented her short films Why the Cattle Wait (2024) and When the Sun Sets (Lakutshon Ilanga, 2021) at the Ponrepo cinema of the National Film Archive in Prague earlier this year. When the Sun Sets won the so-called Student Oscar and was shortlisted for an Academy Award. In this interview, Morare reflects on the importance of telling the stories of ordinary women, amplifying non-white narratives, and the potential of historical revisionism in independent film.
záber z filmu Když slunce zapadá režisérky Phumi Morare: žena na ulici sa obzerá

Phumi Morare: Kolonialismus nám vzal právo na sebeurčení

Nezávislá jihoafrická filmařka Phumi Morare představila počátkem letošního roku dva ze svých krátkometrážních snímků Proč dobytek vyčkává (Why the Cattle Wait, 2024) a Když slunce zapadá (Lakutshon Ilanga, 2021) v prostorách pražského Ponrepa v rámci cyklu AfroFilmes zaměřeného na současnou produkci z afrického kontinentu. Druhý jmenovaný snímek získal cenu Studentský Oscar a ocitl se také ve shortlistu nominovaných na cenu Akademie za nejlepší hraný krátkometrážní snímek. Morare v rozhovoru tematizuje důležitost vyprávění příběhů obyčejných žen, aplikování mimobělošského narativu i možností uplatnění historického revizionismu v nezávislém filmu.
Louise Højgaard Johansen

5to9: Can life in film be a healthy one?

According to the 2024 Looking Glass survey, only 12% of respondents considered the film industry a healthy working environment, and more than half considered leaving the sector entirely. The results of the 2019 survey, along with personal experience, motivated Prague-based Danish festival programmer Louise Højgaard Johansen, to establish the Sane Cinema initiative. In November, at the Safe & Sound Film Days event organized by NINJA FILM, she led a panel discussion titled How to Stay Safe and Mentally Healthy Throughout the Entire Filmmaking Process?
Safe & Sound Film Days

5to9: Môže byť život vo filmovom priemysle zdravý?

Podľa výsledkov prieskumu Looking Glass z roku 2024 označilo filmový priemysel za zdravé pracovné prostredie iba 12% opýtaných a viac ako polovica zvažuje odvetvie opustiť úplne. Výsledky prieskumu z roku 2019 spojené s osobnou skúsenosťou motivovali dánsku festivalovú dramaturgičku žijúcu v Prahe Louise Højgaard Johansen k založeniu iniciatívy Sane Cinema. V novembri na podujatí Safe & Sound Film Days, ktoré organizovala spoločnosť NINJA FILM, viedla panelovú diskusiu s názvom Ako ostať v bezpečí a duševne zdravý/á počas celého procesu natáčania filmu? 
Apolena Rychlíková a Barbora Nemčeková počas diskusie

Práce je identitární záležitost, která reálně ničí vaše rodinné vztahy, když je [exploatačně] nastavená

Čím dál tím víc lidí si uvědomuje, že pokud máme znovu budovat nějakou soudržnou Evropu, socioekonomické otázky budou prostě muset hrát mnohem větší prim, než tomu bylo doposud. Symbolika Západu jako takového se vyčerpala a narazila na limity reálných zkušeností. Jak se říká, odvrácenou stranou globalismu nebo globalizace je pracovní právo, kdy západní země a západní firmy mnohdy nejsou schopny dodržovat podmínky, které si samy vymyslely pro fungování pracovního trhu.

ruїns collective: na čo sa nemožno rozpamätať, je odsúdené na kompulzívne opakovanie

Teta Tsybulnyk a Elias Parvulesco sa dlhodobo zameriavajú na ukrajinský národnooslobodzovací boj a vytvorili spolu viaceré videá. Vo filmoch ako dendro dreams (2018), zong (2019) a Salty Oscillations (Slané oscilácie, 2021) sa toto zameranie prepája so záujmom o mimoľudské činitele a medzidruhové vzťahy. Vo filme Salty Oscillations skúmajú kolektívnu mytológiu krajiny Soledaru, mesta známeho svojimi soľnými baňami, ktoré začiatkom roka 2014 ovládli separatisti s podporou Ruska, neskôr ho oslobodili ukrajinské sily a potom ho ruská armáda počas úplnej invázie nadobro zničila.
ruins collective

ruins collective: what cannot be remembered is doomed to repeat itself

Teta Tsybulnyk (1987) is an artist, filmmaker, and psychoanalyst with academic background in sociology, social anthropology, and clinical psychology. Her research spans from the non-human gaze on nature to semiotics of the unconscious and dreams. Elias Parvulesco (1985) is an artist, curator, and film archivist. He was a film history scholar and programmer at the Oleksandr Dovzhenko National Centre in Kyiv. Together with Oleg Isakov, they founded ruїns collective, Kyiv-based film and art group that aims to reflect on the complex world of today and develop appropriate ethical paradigms.
ISSN: 2989-3739
FacebookInstagram
© 2025 Inštitút Pontón
crossarrow-up