PONTÓN

Vizuálne umenie

Psychodeflácia Benátskeho bienále


Každé dva roky sa významná časť medzinárodného umeleckého sveta zíde v Benátkach pri príležitosti bienále umenia, najstaršej udalosti tohto typu. Od svojho založenia bolo Benátske bienále veľkoformátovou prehliadkou súčasného umenia, no zároveň odjakživa predstavovalo aj krehký diplomatický priestor, inherentne pretkaný rôznymi politickými a mocenskými dynamikami. Problematickosť formátu národných pavilónov a celej štruktúry tohto bienále je faktom, s ktorým sa umelectvo a kurátorstvo jednotlivých pavilónov viac či menej zámerne vyrovnáva a artikuluje ho. Zo silnejúcich dlhoročných diskusií o reprezentácii a dekoloniálnom úsilí je viac ako jasné, že aktuálny model je nezlučiteľný so smerovaním súčasného umenia.

Mimozemské podzemie Natálie Trejbalovej 


V Galérii mesta Bratislava aktuálne prebieha výstava Natálie Trejbalovej Never Ground v kurátorskej koncepcii Lýdie Pribišovej. Jadrom miesto špecifickej inštalácie je umelkynin najnovší krátky film, podľa ktorého je výstava aj pomenovaná. Inštalácia ako taká je súborom objektov, ktoré fungujú ako výtvarné solitéry a pri vstupe do výstavy nás „vedú“ k samotnému filmu, no počas sledovania zistíme, že predstavujú aj filmárske kulisy, drobné, prepracované prostredia – tie vo filme získavajú nové významové vrstvy a úplne inú mierku. Pri opúšťaní výstavy sa znovu ocitáme pri skulpturálnych objektoch, utvárajúcich atmosféru filmu, pozeráme na ne novými očami a hľadáme v nich krajiny, jaskyne a podzemné zákutia.
Nan Goldin s mužom na posteli, muž fajčí

Získať naspäť svoj hlas


Nespomínam si na veľa prvých stretov s tvorbou autora či autorky, keď mi dielo ostalo zapísané v pamäti tak výrazne ako jedna konkrétna fotografia od Nan Goldin. Po rokoch už viem pomenovať, prečo ma tento záber tak zaujal. V prvom momente však šlo o číru fascináciu, zásah na osobnom mieste. Dokument Všetka tá krása a zabíjanie (All The Beauty and The Bloodshed, 2022) režisérky Laury Poitras predstavuje komplexný portrét tejto americkej umelkyne. Preplieta jej súkromný život s občianskou, spoločenskou polohou aktivistky.
Záber z filmu Chýbanie režiséra Štěpána Pecha: umelec Ján Mančuška sedí na zemi pred zrkadlom, pozerá sa na nás

Anamnéza neprítomnosti. Chýbanie vo vzťahu k tvorbe Jána Mančušku


Hoci v galerijno-prezentačnej sfére prebehlo po smrti Jána Mančušku niekoľko retrospektívnych výstav, v audiovizuálnej oblasti je film Chýbanie prvým vážnejším pokusom o spracovanie tvorby a života autora do podoby reflektujúcej osobnostnú a intelektuálnu stránku umelca, ako aj rodinné či profesionálne (galerijné, umelecké) prostredie, v ktorom sa pohyboval.
ISSN: 2989-3739
FacebookInstagram
Ochrana osobných údajov
© 2026 Inštitút Pontón
crossarrow-up