PONTÓN

Artists’ film

ruїns collective: na čo sa nemožno rozpamätať, je odsúdené na kompulzívne opakovanie

, 

Teta Tsybulnyk a Elias Parvulesco sa dlhodobo zameriavajú na ukrajinský národnooslobodzovací boj a vytvorili spolu viaceré videá. Vo filmoch ako dendro dreams (2018), zong (2019) a Salty Oscillations (Slané oscilácie, 2021) sa toto zameranie prepája so záujmom o mimoľudské činitele a medzidruhové vzťahy. Vo filme Salty Oscillations skúmajú kolektívnu mytológiu krajiny Soledaru, mesta známeho svojimi soľnými baňami, ktoré začiatkom roka 2014 ovládli separatisti s podporou Ruska, neskôr ho oslobodili ukrajinské sily a potom ho ruská armáda počas úplnej invázie nadobro zničila.
ruins collective

ruins collective: what cannot be remembered is doomed to repeat itself

, 

Teta Tsybulnyk (1987) is an artist, filmmaker, and psychoanalyst with academic background in sociology, social anthropology, and clinical psychology. Her research spans from the non-human gaze on nature to semiotics of the unconscious and dreams. Elias Parvulesco (1985) is an artist, curator, and film archivist. He was a film history scholar and programmer at the Oleksandr Dovzhenko National Centre in Kyiv. Together with Oleg Isakov, they founded ruїns collective, Kyiv-based film and art group that aims to reflect on the complex world of today and develop appropriate ethical paradigms.
Záber z filmu Chýbanie režiséra Štěpána Pecha: umelec Ján Mančuška sedí na zemi pred zrkadlom, pozerá sa na nás

Anamnéza neprítomnosti. Chýbanie vo vzťahu k tvorbe Jána Mančušku


Hoci v galerijno-prezentačnej sfére prebehlo po smrti Jána Mančušku niekoľko retrospektívnych výstav, v audiovizuálnej oblasti je film Chýbanie prvým vážnejším pokusom o spracovanie tvorby a života autora do podoby reflektujúcej osobnostnú a intelektuálnu stránku umelca, ako aj rodinné či profesionálne (galerijné, umelecké) prostredie, v ktorom sa pohyboval.
Still from the film SaF05 by Charlie Prodger: a person seen from behind standing in front of an artwork

Charlie Prodger a queer život mimo veľkomiest


Prodger sa vo svojich filmoch zaujíma o pohľad sprostredkovaný kamerou, o subjektívne skúmanie queer tela pohybujúceho sa v priestore – tak fyzickom ako i mentálnom. Predkladá nám osobné prežívanie, svoju pamäť i nezaujaté dáta. Pozoruje samu seba v kontexte historických a mýtických postáv, živočíšneho sveta, neživej prírody.
Still from the film Who Is Afraid of Ideology? by Marwa Arsanios: grain on a plate

Who Is Afraid of Ideology?


Arsanios se noří do mikro ekosystémů semínek a přehlížených aktů péče a vzdoru. Snaží se pozměnit mechanismy pohledu a zobrazit procesy a aktéry, kteří běžně zůstávají bez pozornosti. Pohled je v díle vyobrazen jako mocný mechanismus útlaku a podmanění i nástroj vzájemného rozpoznání. Who Is Afraid of Ideology? vynáší otázky: Čí práce tvoří naše těla? Jaké vědění, práci a utrpení rozpoznáváme a jaké ne? A jak obývat svá těla, pokud půdu, která nás živí, neznáme?
ISSN: 2989-3739
FacebookInstagram
Ochrana osobných údajov
© 2024 Inštitút Pontón
crossarrow-up