The Figure at the End of the World: Revisiting Jean Epstein

Major as he was, Epstein’s output was fragmentary, and his films can prove stubbornly unassimilable for the modern viewer, as packed with visual and aural invention as weighed down with creaking anachronisms. “There are no stories, there are only situations,” he famously claimed, spending a lifetime searching for the piercingly real in the tritest of melodramatic plots and the dreamily fantastical in the blurriest vision of a human face in hyperrealist close-up. For all the insights of his theories about cinema, Jean Epstein was also a working director who had to compromise to get films made, directing serials and orientalist crime capers throughout the 1920s in parallel to his more famous and—ostensibly—more characteristic works.

Postava na konci sveta alebo Návrat k Jeanovi Epsteinovi

Christopher Small

Analýza

Už v skoršom období svojej kariéry hľadal Jean Epstein chvíľky dokonalosti mimo času a priestoru v akomkoľvek spracovávanom žánri, či už išlo o viktoriánsku melodrámu, námornícku epopeju alebo barokový horor. Na rozdiel od iných filmárov a filmárok sa nesústreďoval na konkrétne účinky na publikum – vyvolávanie hrôzy, úzkosti či romantickej túžby –, ale na udržanie určitej nálady.

Záber z filmu Krv kondora: štyri postavy stoja pred domom, pred nimi je zástup ľudí

Kolektívny film ako forma empatie aj odporu

Michaela Kaliská

Esej

Kolektívny film môžeme definovať ako špecifický prístup k filmovej tvorbe, ktorý vedome odmieta vertikálne štruktúry moci charakteristické pre tradičné modely autorstva. Umeleckú víziu už nepredstavuje výhradne iba režisér alebo režisérka. Film sa chápe ako proces spolutvorby a na úrovni reprezentácie sa nehierarchicky usiluje o rovnocenné vzťahy medzi autorstvom, subjektom a publikom. Kamera nie je nástrojom kontroly, ale zdieľania a dialógu.

Privátne spomienky na privátne archívy. Zápisky, ktoré som si nepísal.

Peter Zákuťanský

Denník

Do práce sa tu prichádza po desiatej, pracuje sa dlhšie do večera. Obedy okolo 14-ej mávame na terase plnej rastlín, tiež mieste spoločných stretnutí. Pracujem veľa, večer bývam unavený, kým si zvyknem na tunajší posunutý rytmus. Nešetria ma, ale to je dobre, berú ma ako seberovného. Najviac sa dozvedám v diskusiách s Mircom pri práci s filmovým materiálom. Mirco je priateľský a otvorený človek, naozaj posadnutý filmom a všetkým, čo je s ním spojené. Vo vedľajšej miestnosti praxujú stážistky – vysokoškoláčky. Čistia filmový materiál, popisujú ho, opravujú zlepky. Používajú čistidlo na báze eukalyptového roztoku, ktoré rozvoniava všetky miestnosti. Tím Home Movies je ako rodina. Vzťahy sú založené na vzájomnej dôvere a spoločnom nadšení pre film.

Film Undone alebo latentná kinematografia

Tereza Dodoková

Esej, Recenzia

Kniha Film Undone. Elements of Latent Cinema vyšla vo vydavateľstve Archive Books v júni minulého roka. Ide o výstup zo série seminárov, ktorý zostavil kurátor Philip Widmann. Ľudia z prostredia filmového výskumu, archivovania, ako aj filmové a interdisciplinárne autorstvo prinášajú svoje úvahy latentnej kinematografie, nedokončených filmov, nezverejnených filmov či nezrealizovaných nápadov v nefilmovom stave. Ich nesúrodá podoba narúša predstavy o médiách kinematografie. Verejné prednášky, z ktorých je zbierka spätne zložená, sa odohrali v Berlíne na úvodnom ročníku seminára Film Undone od 20. do 23. júla 2023.

Deštrukcia filmu v dielach Marguerite Duras