Privátne spomienky na privátne archívy. Zápisky, ktoré som si nepísal.

Do práce sa tu prichádza po desiatej, pracuje sa dlhšie do večera. Obedy okolo 14-ej mávame na terase plnej rastlín, tiež mieste spoločných stretnutí. Pracujem veľa, večer bývam unavený, kým si zvyknem na tunajší posunutý rytmus. Nešetria ma, ale to je dobre, berú ma ako seberovného. Najviac sa dozvedám v diskusiách s Mircom pri práci s filmovým materiálom. Mirco je priateľský a otvorený človek, naozaj posadnutý filmom a všetkým, čo je s ním spojené. Vo vedľajšej miestnosti praxujú stážistky – vysokoškoláčky. Čistia filmový materiál, popisujú ho, opravujú zlepky. Používajú čistidlo na báze eukalyptového roztoku, ktoré rozvoniava všetky miestnosti. Tím Home Movies je ako rodina. Vzťahy sú založené na vzájomnej dôvere a spoločnom nadšení pre film.

Film Undone alebo latentná kinematografia

Tereza Dodoková

Recenzia

Kniha Film Undone. Elements of Latent Cinema vyšla vo vydavateľstve Archive Books v júni minulého roka. Ide o výstup zo série seminárov, ktorý zostavil kurátor Philip Widmann. Ľudia z prostredia filmového výskumu, archivovania, ako aj filmové a interdisciplinárne autorstvo prinášajú svoje úvahy latentnej kinematografie, nedokončených filmov, nezverejnených filmov či nezrealizovaných nápadov v nefilmovom stave. Ich nesúrodá podoba narúša predstavy o médiách kinematografie. Verejné prednášky, z ktorých je zbierka spätne zložená, sa odohrali v Berlíne na úvodnom ročníku seminára Film Undone od 20. do 23. júla 2023.

ruїns collective: na čo sa nemožno rozpamätať, je odsúdené na kompulzívne opakovanie

Marie Topolová, Klára Žantová

Rozhovor

Teta Tsybulnyk a Elias Parvulesco sa dlhodobo zameriavajú na ukrajinský národnooslobodzovací boj a vytvorili spolu viaceré videá. Vo filmoch ako dendro dreams (2018), zong (2019) a Salty Oscillations (Slané oscilácie, 2021) sa toto zameranie prepája so záujmom o mimoľudské činitele a medzidruhové vzťahy. Vo filme Salty Oscillations skúmajú kolektívnu mytológiu krajiny Soledaru, mesta známeho svojimi soľnými baňami, ktoré začiatkom roka 2014 ovládli separatisti s podporou Ruska, neskôr ho oslobodili ukrajinské sily a potom ho ruská armáda počas úplnej invázie nadobro zničila.

ruins collective: what cannot be remembered is doomed to repeat itself

Klára Žantová, Marie Topolová

Rozhovor

Teta Tsybulnyk (1987) is an artist, filmmaker, and psychoanalyst with academic background in sociology, social anthropology, and clinical psychology. Her research spans from the non-human gaze on nature to semiotics of the unconscious and dreams. Elias Parvulesco (1985) is an artist, curator, and film archivist. He was a film history scholar and programmer at the Oleksandr Dovzhenko National Centre in Kyiv. Together with Oleg Isakov, they founded ruїns collective, Kyiv-based film and art group that aims to reflect on the complex world of today and develop appropriate ethical paradigms.

Záber z filmu Chýbanie režiséra Štěpána Pecha: umelec Ján Mančuška sedí na zemi pred zrkadlom, pozerá sa na nás

Anamnéza neprítomnosti. Chýbanie vo vzťahu k tvorbe Jána Mančušku

Ján Kralovič

Kritika

Hoci v galerijno-prezentačnej sfére prebehlo po smrti Jána Mančušku niekoľko retrospektívnych výstav, v audiovizuálnej oblasti je film Chýbanie prvým vážnejším pokusom o spracovanie tvorby a života autora do podoby reflektujúcej osobnostnú a intelektuálnu stránku umelca, ako aj rodinné či profesionálne (galerijné, umelecké) prostredie, v ktorom sa pohyboval.

Still from the film SaF05 by Charlie Prodger: a person seen from behind standing in front of an artwork

Charlie Prodger a queer život mimo veľkomiest

Tomáš Hudák

Profil

Prodger sa vo svojich filmoch zaujíma o pohľad sprostredkovaný kamerou, o subjektívne skúmanie queer tela pohybujúceho sa v priestore – tak fyzickom ako i mentálnom. Predkladá nám osobné prežívanie, svoju pamäť i nezaujaté dáta. Pozoruje samu seba v kontexte historických a mýtických postáv, živočíšneho sveta, neživej prírody.

Who Is Afraid of Ideology?

Klára Žantová

Analýza

Arsanios se noří do mikro ekosystémů semínek a přehlížených aktů péče a vzdoru. Snaží se pozměnit mechanismy pohledu a zobrazit procesy a aktéry, kteří běžně zůstávají bez pozornosti. Pohled je v díle vyobrazen jako mocný mechanismus útlaku a podmanění i nástroj vzájemného rozpoznání. Who Is Afraid of Ideology? vynáší otázky: Čí práce tvoří naše těla? Jaké vědění, práci a utrpení rozpoznáváme a jaké ne? A jak obývat svá těla, pokud půdu, která nás živí, neznáme?

Artists’ film