ruins collective: what cannot be remembered is doomed to repeat itself

Klára Žantová, Marie Topolová

Teta Tsybulnyk (1987) is an artist, filmmaker, and psychoanalyst with academic background in sociology, social anthropology, and clinical psychology. Her research spans from the non-human gaze on nature to semiotics of the unconscious and dreams. Elias Parvulesco (1985) is an artist, curator, and film archivist. He was a film history scholar and programmer at the Oleksandr Dovzhenko National Centre in Kyiv. Together with Oleg Isakov, they founded ruїns collective, Kyiv-based film and art group that aims to reflect on the complex world of today and develop appropriate ethical paradigms.

Záber z animovaného filmu Ahoj leto: rodina na pláži

Martin Smatana a Veronika Zacharová: Nájsť si správny pracovný režim je práca sama osebe

Ema Nemčovičová

Rozhovor

Smatana a Zacharová spolu režírovali film Ahoj leto (2024) o typickej rodine zo strednej Európy, ktorá vycestuje na vysnívanú dovolenku, no nič nejde podľa predstáv. Každému z rodiny na dovolenkovej destinácii niečo prekáža. Aby si spoločný čas užili, musia sa nad svoj hnev povzniesť a zabudnúť na malichernosti. Film Ahoj leto získal špeciálne uznanie v rámci Slovenskej súťaže krátkych filmov na Medzinárodnom festivale animácie Fest Anča a takisto Cenu mladého publika na festivale v Annecy.

Óda na minimalizmus pre strednú triedu: prečo nás (ne)dojímajú Wendersove Dokonalé dni

Katarína Pirháčová

Kritika

Pre svoju vizuálnu sterilitu, príznačnú pre privilegované vrstvy obyvateľstva, nemajú Dokonalé dni nič spoločné so skutočnou manuálne pracujúcou triedou. Hirajama napokon disponuje rodinným aj majetkovým zázemím a pre tento štýl života sa sám rozhodol. Wenders vôbec nemá na zreteli pracujúcu triedu, iba využíva imperatív jednoduchosti a skromnosti, aby prehovoril k tej strednej. Protagonista, ktorý odmieta blahobyt výmenou za asketické duchovno, sa má stať jej vzorom a potvrdením tézy, že sa nemožno dožadovať oboch (istého komfortu a naplneného života) zároveň.

Tvoriť kvalitné seriály chce odvahu. Rozhovor s fínskou scenáristkou a režisérkou Tiinou Lymi

Andrea Bandiková

Rozhovor

V septembri minulého roka sa na festivale Serial Killer premietal divácky úspešný seriál z produkcie YLE z roku 2021 Bojovníci z úradu práce (Sisäilmaa). Trojdielna komediálna miniséria sleduje preťažených zamestnancov a zamestnankyne Úradu práce po tragickej smrti ich kolegu. Seriál režírovala Tiina Lymi, ktorá na festivale viedla aj masterclass. Rozprávali sme sa o prechode od herectva k písaniu a réžii, o témach, ktoré sú pre jej projekty inšpiráciou, ale napríklad aj o úlohe verejnoprávnej televízie.

It takes courage to create quality series. Interview with Finnish screenwriter and director Tiina Lymi

Andrea Bandiková

Rozhovor

Last September, the Serial Killer Festival screened the hit series Welfare Warriors (Sisäilmaa, 2021). The three-episode comedy mini-series follows overworked male and female employees of the Labour Office after the tragic death of their colleague. The series was directed by Tiina Lymi, who also delivered a masterclass at the festival. We talked about her transition from acting to writing and directing, the themes that inspire her projects, and the role of public television.

Záber z animovaného filmu Špargľa: žena je špargľu

Suzan Pitt: Záhrada strastí a rozkoší

Jakub Spevák

Profil

Tvorba vizionárskej umelkyne Suzan Pitt bola pre mňa dlho zahalená závesom, za ktorý som nazrel len prednedávnom, a to vďaka filmovej platforme Mubi, ktorá sprístupnila kolekciu jej krátkych animovaných filmov. Objavil som bohatý surrealistický svet tejto výnimočnej americkej režisérky, animátorky, maliarky, ale aj módnej návrhárky či učiteľky, ktorej filmy ovplyvnili generácie animátoriek a animátorov. Jej najznámejší film Špargľa (Asparagus; 1979) sa dokonca stal kultovým.

Nan Goldin s mužom na posteli, muž fajčí

Získať naspäť svoj hlas

Katarína Poliačiková

Esej

Nespomínam si na veľa prvých stretov s tvorbou autora či autorky, keď mi dielo ostalo zapísané v pamäti tak výrazne ako jedna konkrétna fotografia od Nan Goldin. Po rokoch už viem pomenovať, prečo ma tento záber tak zaujal. V prvom momente však šlo o číru fascináciu, zásah na osobnom mieste. Dokument Všetka tá krása a zabíjanie (All The Beauty and The Bloodshed, 2022) režisérky Laury Poitras predstavuje komplexný portrét tejto americkej umelkyne. Preplieta jej súkromný život s občianskou, spoločenskou polohou aktivistky.