The Figure at the End of the World: Revisiting Jean Epstein

Major as he was, Epstein’s output was fragmentary, and his films can prove stubbornly unassimilable for the modern viewer, as packed with visual and aural invention as weighed down with creaking anachronisms. “There are no stories, there are only situations,” he famously claimed, spending a lifetime searching for the piercingly real in the tritest of melodramatic plots and the dreamily fantastical in the blurriest vision of a human face in hyperrealist close-up. For all the insights of his theories about cinema, Jean Epstein was also a working director who had to compromise to get films made, directing serials and orientalist crime capers throughout the 1920s in parallel to his more famous and—ostensibly—more characteristic works.

Postava na konci sveta alebo Návrat k Jeanovi Epsteinovi

Christopher Small

Analýza

Už v skoršom období svojej kariéry hľadal Jean Epstein chvíľky dokonalosti mimo času a priestoru v akomkoľvek spracovávanom žánri, či už išlo o viktoriánsku melodrámu, námornícku epopeju alebo barokový horor. Na rozdiel od iných filmárov a filmárok sa nesústreďoval na konkrétne účinky na publikum – vyvolávanie hrôzy, úzkosti či romantickej túžby –, ale na udržanie určitej nálady.

5to9: Ono to vždy nějak dopadne alebo Inedits 2025

Peter Zákuťanský

5to9, Reportáž

V článku Privátne spomienky na privátne archívy. Zápisky, ktoré som si nepísal som pred rokom zachytil aj to, za akých náhodných okolností som sa stal členom Inedits: Amateur Films / Memory of Europe. Táto asociácia združuje inštitúcie a ľudí, ktorí sa profesionálne venujú amatérskemu a rodinnému filmu, a každý rok organizuje stretnutie spojené s konferenciou. Minulý rok sa konalo vo švajčiarskom Berne.

Dry Leaf: kinetika kompresie

Tereza Dodoková

Esej

Dry leaf (alebo folha seca) je futbalový termín, ktorý pomenúva prudkú strelu s nepredvídateľným smerom - imituje padajúci list. Nie je teda nutne o sile, ale o technike a neviditeľných silách vzduchu. Hneď v expozícií filmu hľadíme na impresie mesta, spiace túlavé psy, sochu futbalového hráča či doslova suché lístie v sprievode avantgardnej hudby gruzínskeho skladateľa Giorgiho Koberidzeho. Spočiatku vnímam iba farby, teplé svetlo, sugestívnu hudobnú kompozíciu a komprimovaný obraz. Každý filmový záber je takmer maľba, v ktorej sa pod pixelmi objavujú ďalšie a ďalšie náhodné kinetické zoskupenia tvarov a farieb.

Záber z filmu Krv kondora: štyri postavy stoja pred domom, pred nimi je zástup ľudí

Kolektívny film ako forma empatie aj odporu

Michaela Kaliská

Esej

Kolektívny film môžeme definovať ako špecifický prístup k filmovej tvorbe, ktorý vedome odmieta vertikálne štruktúry moci charakteristické pre tradičné modely autorstva. Umeleckú víziu už nepredstavuje výhradne iba režisér alebo režisérka. Film sa chápe ako proces spolutvorby a na úrovni reprezentácie sa nehierarchicky usiluje o rovnocenné vzťahy medzi autorstvom, subjektom a publikom. Kamera nie je nástrojom kontroly, ale zdieľania a dialógu.

Už se neskrývám: s Rebeccou Salvadori o vizuálním mapování hudebních scén

Timon Láska

Rozhovor

Salvadori v rozhovoru hovoří o výhodách realizace projektů na zakázku (commissions). Zamýšlí se také nad svým stále se vyvíjejícím filmem Messengers (2022–), vztahy s filmovými mediálními strukturami a důležitostí transparentnosti při práci na konkrétních hudebních scénách a prostředích.Rebecca Salvadori a umělci Saint Abdullah a Eomac představili svůj nejnovější film A Forbidden Distance (2024) v září na pražském Lunchmeat Festivalu. Slovenská premiéra proběhne na festivalu Next v Bratislavě 28. listopadu.

No more hiding: Rebecca Salvadori talks visual mapping of the music scenes