PONTÓN

5to9

5to9: Programový riaditeľ Jakub Spevák o Fest Anči: Témami zvýrazňujeme piliere nášho rozmýšľania 

Fest Anča sa za 19 rokov rozrástla na festival, ktorý je okrem prehliadky animácie aj miestom stretnutí animátorskej komunity zo Slovenska a zahraničia. Študentstvo z európskych škôl prezentuje svoje projekty na Študentskom fóre. Sprievodné aktivity priťahujú publikum na koncerty, diskusie, výstavy a program pre rodiny s deťmi. V tomto roku prvýkrát uvedie sekciu filmov vo virtuálnej realite. Jedno ráno som sa na Zoome stihla porozprávať s jej programovým riaditeľom Jakubom Spevákom o tom, čo vlastne znamená tvoriť program, aké výzvy mu do práce prináša umelá inteligencia, ako skladá filmové pásmo, aj o situáciách, keď je jeho práca neplatená.
Záber z filmu Easy Lessons: ženská tvár v detaile, pri hlave má ruku pomaľovanú bielou farbou

5to9: Bremeno osobnej angažovanosti. Nastavovanie rámcov

Počas mojich rozhovorov s maďarskými dokumentaristkami a dokumentaristami sa opakovane objavovala téma nedostatku etických, profesionálnych a psychologických rámcov v dokumentárnej tvorbe. Chýbajú jasne definované hranice medzi režisérstvom a postavami, medzi autorstvom a realitou, medzi človekom a životným príbehom, ktorý sa stáva materiálom pre film. Viacero zúčastnených spomínalo, že približne v čase premiéry sa ich vzťah s postavami zhoršil natoľko, že uvedenie filmu nevnímali ako oslavu, ale skôr ako obdobie plné úzkosti.
Záber z filmu Agent of Happiness: traja muži v budhistickom oblečení sedia na schodoch pred budovou

5to9: Bremeno osobnej angažovanosti. „Neviditeľná“ emocionálna práca v dokumentárnej tvorbe

Režisérky a režiséri príbeh nielen rozprávajú, ale zároveň doň vkladajú vlastné emócie, životné skúsenosti, traumy, ako aj svoje etické a psychologické hranice. Neraz nakrúcajú v nebezpečných situáciách alebo pracujú s ľuďmi, ktorí žijú v náročných podmienkach a nesú ťažké životné bremená. Empatické a citlivé autorstvo sa však týchto bremien často nevie zbaviť ani po skončení nakrúcania. Neviditeľná emocionálna práca – často nevyslovená a nepovšimnutá – postupne vyčerpáva tvorivú energiu, a to v prostredí, ktoré už samo osebe charakterizuje finančná, politická i existenčná neistota.

5to9: Prehodnotenie odolnosti vo filmovom prostredí

V októbri 2025 sa uskutočnil druhý ročník podujatia Safe & Sound Film Days. Súčasťou programu bol workshop s názvom Rethinking Resilience: from surviving to thriving on set (Prehodnotenie odolnosti: od prežívania k prosperovaniu na pľaci). Odolnosť tu nebola chápaná ako schopnosť vydržať čokoľvek, ale skôr ako vedomé nastavovanie hraníc, pracovných podmienok a vzťahov na pľaci tak, aby tvorivý proces nebol zdrojom permanentného stresu a vyčerpania.

5to9: Ono to vždy nějak dopadne alebo Inedits 2025

V článku Privátne spomienky na privátne archívy. Zápisky, ktoré som si nepísal som pred rokom zachytil aj to, za akých náhodných okolností som sa stal členom Inedits: Amateur Films / Memory of Europe. Táto asociácia združuje inštitúcie a ľudí, ktorí sa profesionálne venujú amatérskemu a rodinnému filmu, a každý rok organizuje stretnutie spojené s konferenciou. Minulý rok sa konalo vo švajčiarskom Berne.

5to9: Filmový festival ako dovolenková destinácia

Tento rok som znova nebola na dovolenke. Teda na takej, akú si väčšinou pod slovom dovolenka predstavíme: na pláži, v zahraničnej metropole, v prírode, s primárnym cieľom byť v cudzom prostredí, nič nerobiť či v záujme zachovania zdravého odstupu od práce zregenerovať ducha. Bola som však na 12 filmových festivaloch. Všetky z nich by som moderným jazykom mohla označiť za „workations“: na väčšinu som si z práce vzala čiastočné voľno, na všetkýchsom do nejakej miery pracovala. Z ľavicovej pozície ma to vyrušuje – dobrovoľne si tým predsa stieram hranicu medzi prácou a oddychom. Využívam, že mi práca živnostníčky v kultúre umožňuje voľnosť, ale neromantizujem tým zároveň vlastnú neistotu? Neupozaďujem svoje zdravie len kvôli tomu, aby som si zvyšovala profesijne uplatniteľný sociálny kapitál? A prečo to teda odmietam zmeniť, aj keby som teoreticky mohla namiesto troch pracovných festivalov odísť na týždeň bez notebooku na Tenerife?

5to9: Čo sme nestihli napísať v roku 2025

Keď sme približne pred troma rokmi vymýšľali koncept Pontónu, nazvali sme ho pomalým filmovým magazínom. Chceli sme, aby autorstvo malo na reflexiu a tvorbu textov čas, aby čitateľstvo nebolo textami zahltené a mohlo sa k nim v pokoji aj vrátiť. Chceli sme sa prestať ponáhľať. Vedeli sme, že naše kapacity sú obmedzené, že nebudeme mať silu urobiť všetko, čo by sme chceli. Rozhodli sme sa to prijať a spomaliť namiesto toho, aby sme sa strhali. Prioritou pre nás bolo a je, aby nám Pontón robil radosť, nie aby bol najväčším magazínom. Na záver roka sme sa rozhodli pozrieť sa na to, čo sme za uplynulých 12 mesiacov nestihli – na texty, ktoré sme nenapísali, aj keď nás to možno mrzí. Robíme tak aj preto, aby sme si pripomenuli, že to je v poriadku.
ISSN: 2989-3739
FacebookInstagram
© 2026 Inštitút Pontón
crossarrow-up